Jednou z kultúrnych lahôdok tohtoročnej letnej sezóny v Bratislave sa nepochybne stane výstava s názvom Podhradie známe, neznáme. V Pálffyho paláci na Panskej 19 je inštalovaných 128 umeleckých kresieb, grafík a malieb a 60 čiernobielych fotografií s mapkami, ktoré približujú verejnosti dnes už nejestvujúce podhradie. Pre skôr narodených nostalgia, pre mladšie ročníky dotyk s nepoznanou minulosťou mesta na Dunaji. A možno pre každého podnet na zamyslenie, ako bude podhradie vyzerať o pár rokov, nakoľko je jeho revitalizácia, respektíve novodobé architektonické dotvorenie jednou z aktuálnych tém rozvoja mesta.
Vystavené exponáty z majetku Galérie mesta Bratislavy (okrem fotografií) predstavujú podhradie z dvoch zorných uhlov: na jednej strane v rámci celkového pohľadu na hrad a jeho okolie (prevažujú z južnej alebo severnej strany), na strane druhej sú to pohľady na jednotlivé domy, uličky či námestia. Pomôckou pre návštevníkov je sprievodný text z pera kurátora výstavy Martina Čiča, nachádzajúci sa v oboch výstavných priestoroch (myslím, že keby k výstave vyšiel aj katalóg, dobre by sa predával). Stručne približuje históriu podhradia: hradný alebo zámocký vrch (Schlossberg, Schlossgrund) a Zuckermandel (de facto pokračovanie Vydrice), doplnenú o informácie o autoroch a vystavených dielach.
Najstaršou prácou je Pohľad na Bratislavu z juhu od Franza Hogenberga (kolorovaná medirytina z 80. rokov 16. stor.). Popri jej umeleckej a dokumentárnej hodnote vypovedá aj o skutočnosti, že Bratislava so svojou dominantou hradom a tiež podhradím (do polovice 19. stor. nezávislé poddanské mestečko) pútala zaslúženú pozornosť pre umelecké stvárnenie. A to nielen domácich umelcov či umelcov pôsobiacich v neďalekej Viedni alebo Budapešti, ale aj tých zo vzdialenejších krajín (napr. Nemec Ludwig: Rohbock Rybné námestie, oceľoryt, okolo 1850 či Angličan Robert Batty: Pohľad na mesto a Dunaj z hradu, kolorovaný oceľoryt, vydaný v Londýne v r. 1823 a pod.). Medzi ďalších známych autorov patria Jakob Alt, Rudolf Alt, Balthasar Wigand, z mladších Viktor Benesch, Maximilián Schurmann, Ernest Zmeták, Vladimír Vestenický, Michal Staudt, František Reichentál, Pavol Kováts, Milan Paštéka, Béla Marx a ďalší. Najpočetnejšie je zastúpený Karl Frech, ktorého kolorovaný linorez Východná strana hradného vrchu z vtáčej perspektívy (30. roky 20. stor.) tvorí pozvánku na výstavu.
Čiernobiele dobové fotografie sú vhodným pandantom pre grafiky, kresby a maľby. Sú zoradené podľa jednotlivých ulíc od konca Podhradského nábrežia po Vydricu, cez Rybné námestie, Židovskú ulicu až po Zámockú ulicu a hrad. Priložené mapky ilustrujú ich lokalizáciu.
Šestnásťminútové video Bratislava v premenách času uzatvára prechádzku podhradím a mestom. Čiernobiele a farebné sekvencie sú zostrihom z rôznych dokumentov (a asi preto je nahrávka bez zvuku). Zachytávajú dôležité momenty 20. storočia (návštevu T. G. Masaryka v Bratislave, mestské trhy, pohľad na sochu Márie Terézie či M. R. Štefánika, povodeň, Židovňu, búranie synagógy, vojenskú prehliadku, prvomájovú manifestáciu a pod.).
Výstava Podhradie známe, neznáme potrvá do 31. augusta 2003.
ĽUBOMÍR NOVOTNÝ
