SME
Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Špión odhalil slabiny hradu

V roku 1663 sa po Dunaji z Viedne vracalo posolstvo tureckého sultána. Osmanskí vyslanci sa zastavili aj v Bratislave a na Bratislavskom hrade ich s veľkou pompou prijali najvyšší uhorskí svetskí a cirkevní hodnostári. Jeden z členov delegácie Evliya ...


Bratislavský hrad na grafike z polovice 17. storočia tak, ako ho videl a opísal Evliya Čelebi.

V roku 1663 sa po Dunaji z Viedne vracalo posolstvo tureckého sultána. Osmanskí vyslanci sa zastavili aj v Bratislave a na Bratislavskom hrade ich s veľkou pompou prijali najvyšší uhorskí svetskí a cirkevní hodnostári. Jeden z členov delegácie Evliya Čelebi (1611 – po 1682) v sultánových službách precestoval kus sveta. Za štyridsať rokov navštívil Sýriu, Irán, Albánsko, Čechy, vraj i Švédsko a Holandsko, Španielsko, Dánsko, Dagestan, Kaukaz, Rusko, Egypt, Rakúsko i Uhorsko. Svoje cestovateľské postrehy vydal v desaťzväzkovom diele Kniha ciest, ktoré bolo preložené do niekoľkých desiatok jazykov. Z cesty na Slovensku zaznamenal dobytie novozámockej pevnosti, opisuje Komárno, Fiľakovo, Košice a Bratislavu.

Bratislavský hrad nazýval palácom

V Bratislave sa Čelebi zdržal tri dni a vo svojej Knihe ciest napísal (pre nás na tú dobu) mimoriadne zaujímavú informáciu: Bratislava, hovorí, je v zemi, „ktorú slovenským krajom nazývajú“.

V cestopise podrobne opísal i Bratislavský hrad: „Jeho staviteľom bol kráľ Ladislav. Keď som išiel s pašom-vyslancom do Viedne, hrad zostal od nás vpravo, preto sme si ho vtedy nemohli prezrieť. Je to hrad postavený na brehu Dunaja, na pahorku trochu ostro vyčnievajúcom. Je to štvorhranný pevný hrad. Rozprestiera sa od východu na západ a má tvar práve takého podlhovastého štvorca ako vnútorný hrad.“

Čelebi v nadnesenom opise hradu pokračuje: „V strede hradu je hrotitá vyvýšenina, na ktorej stojí veľmi vysoký veľký palác so stovkami arkierov a okien na štyroch stranách. Kedysi to bol palác nemeckých kráľov. Palác zdobí tristošesťdesiat okien zhotovených z nedžefského krištáľa. Na štyroch rohoch sú veže podobné Galatskej veži v Istambule. Aj tie sú vyzdobené mnohými oknami. Veže sú kryté modravým cínom. Palác vyzerá ako zvláštny vnútorný hrad. Jeho obvod meria tisíc krokov. Má jedinú, na juhovýchod obrátenú, umelecky vypracovanú bránu. Hrad je obkľúčený hlbokou priekopou, v ktorej tečie voda Dunaja. Okolo paláca vykopali priekopy pre stavbu pekného mesta a na dvoch miestach vybudovali bránu. Jednu bránu postavili smerom k Novým Zámkom, druhú smerom k Dunaju. Za dávnych čias králi prichádzali do tohto paláca a tu rokovali. Tu vstupovali aj na trón, preto Nemci si veľmi vážia tento hrad. Kedysi tu umiestnili iskenderunskú korunu, ale zo strachu pred Köprülü-zádem ju preniesli do mesta Praha, šesť dní cesty za Viedňou. Teraz sú na hrade iba zbrojnice.“

Obliehanie hradu je ľahké

Je zrejmé, že Evliya Čelebi necestoval po svete len ako vyslanec osmanskej ríše s diplomatickým poslaním. Súčasťou jeho misie bolo prirodzene i získavanie vojenských a strategických informácií o nepriateľovi. Nakoniec roky 1663 a 64 sú obdobím rakúsko-tureckej vojny.

Turci pod vedením veľkovezíra Ahmeda Köprülüho obsadili Nové Zámky, Levice a Nitru. Komárňanská a novopostavená leopoldovská pevnosť čiastočne bránili Turkom v postupe na sever a Bratislava sa ocitla v úlohe ochranného predpolia samotnej Viedne.

Obranyschopnosť Bratislavského hradu Čelebi nehodnotil lichotivo: „Nepriateľ ešte nedocenil význam tohto hradu. Zo severnej strany obklopujú hrad kamenisté vrchy so záhradami a vinicami. Vinice sú na takých vyvýšeninách, že delom a puškou možno z nich ostreľovať palác vnútorného hradu a dolné mesto. Obliehanie je teda ľahké.“

Evliyja Čelebi sa nemýlil. Roku 1683 Turci pri postupe na Viedeň Bratislavu síce nedobyli, ale mesto obkľúčili. Výšina v dnešnom Horskom parku bola posledným miestom, kde nad Bratislavou viala osmanská zástava. Na pamiatku tejto udalosti tu neskôr postavili kaplnku a kalváriu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 769
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 943
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 466
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 144
  5. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 8 098
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 635
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 574
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 058
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 6 994
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 971
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu