Hradobný múr je atraktívnou historickou pamiatkou Bratislavy a iste by patril medzi turistické atrakcie mesta. Ak by bol prístupný verejnosti. Navyše - práve cez hradby si mohli obyvatelia centra bežne skracovať cestu, pretože schodisko k nemu nadväzuje na Dóm svätého Martina, čím prepája priestor medzi Dómom, Kapitulskou a Ventúrskou ulicou. Uzavretím územia prišli obyvatelia, ktorí prechádzajú cez Staromestskú ulicu, aj o možnosť vyhnúť sa podchodu na Zochovej ulici a nerobiť si zachádzky. Nad frekventovanou Staromestskou ulicou je spájajúci mostík pre chodcov, na konci je však uzavretý železnou bránou.
Hradby vlastní mesto a od roku 1993 do roku 2000 ich prenajalo Tovarišstvu starých bojových umení a remesiel. To v priestoroch hradieb uskutočnilo zopár zaujímavých divadelných happenigov v rámci Medzinárodného festivalu divadelných škôl. Hradby slúžili turistom aj Bratislavčanom. V roku 2001 hradby prevzala mestská organizácia Paming.
„Dotknuté územie je od svojho dokončenia a sprístupnenia z hľadiska údržby a prevádzky veľmi problematické. Nielenže je terčom vandalov ničiacich rôzne časti opevnenia (dlažby, osvetlenie, brány, poklopy na vpustiach, striekanie sprejmi), ale stáva sa útočiskom asociálov, ako sú bezdomovci a narkomani,“ informoval hovorca primátora Milan Vajda. „Hlavné mesto sa snažilo problém riešiť formou nájomnej zmluvy so združením Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel, ktoré malo lokalitu udržiavať a oživiť kultúrno-spoločenskými akciami. Paming po skončení nájmu však prevzal areál v dezolátnom stave, nebezpečnom pre chodcov a turistov, preto pristúpil kjeho dočasnému uzavretiu.“
Opätovné sprístupnenie areálu podľa Vajdu bude finančne aj časovo náročné. „Nejde len o vykonanie základnej údržby, ale aj o opravy poškodených konštrukcií väčšieho rozsahu, ktoré treba pripraviť podľa predpisov a vykonať odborným spôsobom. Napríklad reštaurovanie „Baxovej veže“, výmena rozpadnutej tehlovej koruny hradieb, oprava osvetlenia, oprava drevených konštrukcií ochodze, ktoré sú prehnité, oprava dlažby, poškodených kovaných mreží a podobne,“ dodal Vajda.
Okrem sanačných prác mesto uvažuje o dobudovaní areálu o prevádzkové a sociálne zázemie umožňujúce zatraktívniť využitie areálu a zabezpečiť stály dohľad nad územím. Predpokladané náklady na sanačné a reštaurátorské práce spolu s dobudovaním areálu o sociálne zázemie sa pohybujú v sume okolo 30 miliónov korún.
Mestské opevnenie vytváral múr z lomového kameňa. Mal hrúbku okolo 130 - 160 centimetrov a výšku 6 metrov. „Korunu hradobného múru tvorili zuby cimburia. Je to prvok, ktorý zodpovedá spôsobu obrany hradieb streľbou z kuší,“ uvádza historička umenia Zuzana Ševčíková. Pamiatkari sa domnievajú, že mestský opevňovací pás bol stavaný v celom svojom rozsahu naraz v časovom období od konca 13. do polovice 14. storočia.
Obnova hradieb prebiehala v rokoch 1975 až 1991 vo dvoch etapách. V prvej sa rekonštruovalo územie od spojenia ulíc Kapitulská - Na vŕšku po štít Eszterházyho paláca a v druhej od Eszterházyho paláca po Dóm sv. Martina. Celkové náklady rekonštrukcie boli 37 340-tisíc korún.
