Uprostred Rybného námestia stojí trojičný stĺp, postavený na pamiatku veľkej morovej epidémie v roku 1713. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Uprostred Rybného námestia stojí trojičný stĺp, postavený na pamiatku veľkej morovej epidémie v roku 1713. Keď v roku 1710 ohrozoval mesto mor, ustanovil magistrát vlastnú zdravotnícku komisiu, ktorá urobila rozličné opatrenia. Dunajskú, Špitálsku a Schöndorfskú bránu na predmestiach uzavreli, jediná Suchomýtna brána ostala otvorená a musel cez ňu prejsť každý, kto prišiel z krajiny do mesta. Ľudí aj tovar tu prehliadal komisár, pri prievoze na Dunaji boli dvaja. Jeden prehliadal cestujúcich, druhý vydával zdravotné pasy.
Žobrákov z mesta vykázali
Počas moru každý dom vo vnútornom a vonkajšom meste denne kontrolovali, či neprišiel niekto zvonka alebo neochorel. Prísne prehliadky boli aj v hostincoch a krčmách. Žobrákov, ktorí nema-li trvalé bydlisko v Prešporku, z mesta vykázali. Pretože nákaza sa v krajine čoraz väčšmi šírila, kráľ urobil opatrenia týkajúce sa pošty. Podľa jeho nariadenia sa poštové zásielky z Maďarska do Rakúska nesmeli prevážať do Prešporka. Poštové vozy sa zastavovali v mestskom hostinci na druhom brehu Dunaja, kde sa zásielky vykadili, a až potom ich rakúski postilióni prepravili ďalej.
Prešlo leto aj jeseň a v meste sa nevyskytlo ani jedno podozrivé ochorenie. Mor ušetril Prešporok aj v roku 1711. Pokoj však netrval dlho. V novembri 1712 barbiersky tovariš na predmestí zbadal na evanjelickom študentovi príznaky moru. Magistrát nemeškal a ihneď vyslal lekárov a chirurgov, aby prípad dôkladne preskúmali. Skonštatovali, že tovariš z neskúsenosti považoval obyčajný vred za zdurenú miazgovú uzlinu, aká sa vyskytuje pri morovej nákaze. Barbierskeho tovariša strčili do žalára za šírenie falošných poplašných správ.
Hrobári chodili s bielymi palicami
Všetko úsilie zatajiť skutočný prípad moru však stroskotalo na prudko sa šíriacej epidémii. Znova sa zaviedli prísne opatrenia. Domy, v ktorých sa vyskytol mor, označili bielym krížom a čoskoro sa z 878 obytných domov v meste, na predmestiach, na hrade a na podhradí vyskytla nákaza v 680. Hostince a kostoly zavreli, hudbu, zábavu a tanec pod pokutou zakázali. Postilióni dostali rozkaz „všetky listy borievkami alebo dubovými pilinami a smolou dobre vykadiť; tie, čo z nakazeného miesta prichádzajú, najsamprv do octu namočiť, vykadiť a na rošte na to určenom vysušiť“.
Stolári dostali pokyn „vyrábať truhly z mäkkého a ľahko hnijúceho dreva, aby nakazené telo čo najskôr zhnilo“ a hrobári boli povinní „chodiť po verejných uliciach s dlhými bielymi palicami a počas moru bez dovolenia direktora nijakého zosnulého pochovať nesmú a musia pochovávať výlučne na takom mieste, kde im príslušný direktor nariadi“.
Až v januári 1714 sa morová epidémie v Prešporku úplne skončila. Podľa záznamov súčasníkov padlo tejto strašnej chorobe za obeť 3860 životov, 1571 ľudí sa podarilo zachrániť. Dňa 4. septembra 1713 sa začala verejná zbierka na stavbu trojičného stĺpa pred Vydrickou bránou na uzmierenie Boha a na pamiatku ťažkých čias. Na Rybnom námestí stála aj verejná studňa, ktorá sa spomína v komorných účtovných knihách.
(Nabudúce Židovská a
Kapucínska ulica)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve
Albert Marenčin PT
