Ondrej IV. postával, väčšinou sa mračil a len občas sa usmial na niekoľkých priateľov. Oficiálne odmietol prehovoriť aj odpovedať na otázky. Spev Katky Korček na umelca však zrejme zapôsobil inšpiratívne.
V Danubiane – Meulensteen Art Museu v Čunove otvárali v stredu výstavu s názvom Venuše atómového veku.
Venuše sú bronzové sochy Ondreja IV., teda Ondreja Zimku mladšieho, v poradí štvrtého s týmto menom. Možno sa nenahnevá, ak napíšeme, že po otcovi, maliarovi a karikaturistovi, zdedil schopnosť ironickej, ale aj láskavej satiry, jeho humor má dušu. A po matke Milke Zimkovej kus herectva. Veď ako inak by sa na úspešnej vernisáži vydržal tváriť prevažne vážne?
Lesk bronzu, krása ženského tela a jadrová hrozba. Zimkove podoby žien – (ň)adrových hlavíc, sexbômb a mierotvorkýň by si zaslúžili písanie v úvodzovkách, keby neboli také bronzovo očarujúce a hrozivé zároveň. A plné mužsko-sochárskych detailov. Návštevníci si ich aj detailne obzerali, ako vidieť na fotografii. Jeden z nich si obzerá Mierotvorcu (3000 eur, detail vpravo), druhý Sekačku sedmokrások (taká istá cena).
Venuše atómového veku – „nebeské potvory“, ako ich nazval kurátor výstavy Ľuboslav Moza – začali vznikať v roku 1999. Nie je to tak dávno a na to, že sú všetky perfekcionisticky vyvedené v bronze, je to úctyhodný výkon. Po Ondrejových „vínnych muškách“, taktiež odlievaných do bronzu, môžeme obdivovať Venuše, ktoré sú všetkým možným, len nie povrchnosťou – ako vo forme, tak v obsahu. Napriek tomu, že ide o spojenie ženy a ničivých zbraní novoveku, vyznieva výstava pozitívne a úsmevne. Ondrej IV. rozumie. Svetu, svojmu umeniu a možno aj ženám.
FOTO SME – AUTORKA
