Basketbalové družstvo dievčat bratislavského reálneho gymnázia v roku 1935. FOTO – ARCHÍV
Hneď po svojom zrode v roku 1891 sa basketbal rýchlo rozširoval v amerických univerzitách i stredných školách a v nasledujúcom roku sa pod deravými košmi preháňali v dlhých sukniach aj dievčatá. Hra si získavala v ich radoch stále väčšiu popularitu a v roku 1893 odohrali v Northamptone študentky tamojšej dievčenskej univerzity prvé oficiálne basketbalové stretnutie žien. Na ňom nesmeli byť prítomní muži a aj rozhodcom bola žena. V tom istom roku vyšli v tlači prvé pravidlá basketbalu žien.
Do Bratislavy a na Slovensko vôbec sa basketbal dostal prostredníctvom Young Men‘s Christian Association (YMCA, v preklade Kresťanské združenie mladých mužov) v roku 1919 ako typický mužský šport. Najstaršie stopy k ženskému basketbalu na našom území smerujú do Banskej Bystrice, kde sa hra objavila v priestoroch Dievčenského reformného reálneho gymnázia K. Kuzmányho v roku 1923. V Bratislave sa začal ženský basketbal hrávať o šesť rokov neskôr na dvojročnej obchodnej škole v budove YMCA na Karpatskej ulici.
Hlavným iniciátorom a prvým trénerom dievčat bol Ján Kopal, zakladateľská osobnosť basketbalu v Bratislave a tajomník YMCA v rokoch 1922 – 1928. Kopal viedol aj basketbalistky Sokola Bratislava IV a v roku 1935 získal s nimi úspech v podobe prvenstva na majstrovstvách republiky Československej obce sokolskej v Prahe.
V druhej polovici tridsiatych rokov minulého storočia sa presadzoval dievčenský basketbal takmer výlučne iba na stredných školách, najmä gymnáziách, ktoré si organizovali vlastné majstrovstvá. Zásluhu na popularizácii basketbalu medzi dievčatami mali špičkové bratislavské, dovtedy čisto mužské kluby Winnetou a Hviezda. Tie organizovali v rokoch 1937 a 1938 nábory adeptiek basketbalu do svojich radov, ktoré prebiehali na dievčenskom gymnáziu a v obchodnej akadémii.
Dievčatá a ženy sa však dokázali hre venovať iba dve až tri sezóny, čo pochopiteľne nestačilo na dosiahnutie vyššej kvalitatívnej úrovne.
Prvá známa zostava dievčenského Winnetoua bola: Podhrebtinová, Vičíková, Miškovská, Manicová, Ponická, Molitorisová. Viedla ich profesorka Devečková, pričom „rotujúcim“ trénerom býval zväčša niektorý z hráčov mužského tímu.
Muži mali ligovú súťaž v Bratislave od roku 1935, ženy potom od sezóny 1942/1943. Premiérový ročník absolvovalo šesť družstiev, po dve z ŠK (bývalý Winnetou) a Aso (bývalá Hviezda), Blesk a PTE. V tomto období sa začali aj prvé medzinárodné kontakty basketbalistiek, ktoré popri mužoch reprezentovali Bratislavu v medzimestských zápasoch s Budapešťou.
Ženský basketbal bol aj v Bratislave dlho v tieni mužského a do povedomia verejnosti sa dostával postupne, napríklad aj v podobe predzápasov v rámci mužských súťaží. Výsledok sa dostavil v podobe zvýšeného záujmu zo strany verejnosti. IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR)
