Vystúpenie dvojice Francúzov na scéne divadelného šiatra bolo úzko spojené s balkánskou hudbou.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Ako prví na pódium o šiestej vystúpili dvaja Francúzi – Matio a Zoran – v tuláckom oblečení a s klaunovským mejkapom. Divákov nechávali na pochybách, v akom jazyku sa hrá. Až na záver prezradili, že to bola zmiešanina viacerých rečí. Matio medzi ne zaradil aj česko-slovenčinu, čím demonštroval, že pre mnohých obyvateľov západnej Európy je Slovensko stále veľkou neznámou. Hovorené slovo však nebolo pre hru také charakteristické ako balkánska a cigánska hudba.
Na druhé, viac spropagované večerné predstavenie bol oveľa väčší nával, hoci vstupné bolo podstatne vyššie. Lákavý bol už samotný názov: Bianka Braselli, dáma s dvoma hlavami, divadlo hromových úžasov a vzácnych nemožností v dvoch dejstvách. Diváci skutočne žasli nad nehasnúcou invenciou hercov pri rozčúlenom vchádzaní a vychádzaní zo šiatra počas predstavenia, akrobacii a technike videa, zrýchlenom a spomalenom hraní. Herci sa hojdali na lampe aj na lane, naháňali blchu medzi divákmi, žonglovali s pohármi, plieskali bičom a strieľali. Čudovať sa mohli aj ľudia na námestí okolo šiatra, kde sa už pätnásť minút pred začiatkom predstavenia tackal jeden z hercov v role opitého bezdomovca a spieval slovenské ľudové piesne.
Cez prestávku sa podávalo deci vína za šesť korún, čo prilákalo spočiatku nesmelé publikum k pódiu. Jeden muž si dokonca kúpil celú bandasku. Predstavenie sprevádzali výbuchy smiechu a potlesku. Na záver diváci hercov sedemkrát vytlieskali pred oponu a neutíšilo ich, ani keď herci začali tlieskať s nimi.
