Samaritán je občianske združenie, ktoré vzniklo na pomoc telesne postihnutým. Uplynulú sobotu zorganizovalo púť vozičkárov do Marianky. Včera a dnes by ste jeho predsedníčku Oľgu Klčovú spolu s jej zverencami našli v ateliéri profesionálnych textilných výtvarníkov Arttex na Tomášikovej 28, ktorý otvára svoje priestory aj amatérom. V týchto dňoch v ňom prebiehajú letné prázdninové kurzy pre deti, ale miesto si tu našli aj Maja, Eva a Renáta zo spoločenstva Samaritán.
Majka, ktorá je vraj veľmi aktívna, ukončila niekoľko kurzov a teraz sa chystá na účtovnícky, práve pracovala na „východe slnka“. Na internetovej stránke spoločenstva (www.sknet.sk/samaritan) nájdete veľa jej textov – zamyslení a hlbokých osobných svedectiev.
Evka je na vozíčku, ale dokáže tancovať a spieva. „Chcela som navštevovať kurzy vozičkárskych spoločenských tancov, ale prišli problémy s rukou a musela som sa tejto túžby vzdať,“ hovorí a pritom neprestáva klásť na podklad obrazce vystrihnuté z ovčieho rúna. Ako sa bude volať tapiséria plná abstraktných tvarov, ešte nevie.
Zato Renátka hneď od začiatku vedela, že vytvorí „život“. Bola najmenej zhovorčivá, oveľa viac sa zaujímala o svoje dielo ako o nás.
„Keď máme raz do roka fašiangový ples, mali by ste vidieť, akí sú všetci plní elánu. Majú veľkú výdrž,“ rozpráva Oľga Klčová. „Tancujú dokonca aj vozičkári, neverili by ste, ako sa vedia baviť. Nášho Janka, ktorý trpí sklerózou multiplex, sme museli do sály zniesť aj s posteľou. Napokon tancoval tiež. To sú chvíle, ked zabudnú na svoje choroby, na vozíčky.“
Očividne na ne nemysleli ani v Arttexe, pod rukami im z kúskov vlny rástli veselé farebné diela, ktoré si chodili obzerať aj menšie deti z prázdninového kurzu.
MILADA ČECHOVÁ
