Lenka Máčiková v hlavnej úlohe Poulencovej monodrámy Ľudský hlas telefonuje so svojím neverným priateľom. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Polhodinový spievaný telefonát Ľudský hlas a komická opera na tému alkoholizmu – Pomsta žien tvorili program absolventského koncertu na konzervatóriu. Kým herci nacvičovali už od februára, hudobná zložka operného predstavenia sa pridala až na poslednú chvíľu. Pre mnohých hercov-spevákov bola Pomsta žien prvá opera – doteraz mali skúsenosti len so sólovým spevom. „Rozdiel je v tom, že tu sa môžem spoľahnúť aj na iných ľudí, nesmiem konať sama za seba,“ vyhlásila študentka štvrtého ročníka Andrea Čajová.
V porovnaní s operou, monodráma Ľudský hlas kládla na hlavnú predstaviteľku – sólistku oveľa vyššie nároky na herecké predvedenie. Táto úloha výborne sadla sopranistke Lenke Máčikovej, ktorá sa v tragickom závere úprimne rozplakala a ešte hodinu po predstavení odpovedala na otázky spevom.
Ľudský hlas pre sólistku a klavír a opera Pomsta žien na seba zdanlivo voľne nadväzovali. Kým v prvej hre hlavnú predstaviteľku psychicky týral jej životný partner, v druhej trojnásobná početná prevaha žien vyústila do vzbury proti mužom-tyranom.
Absolventský koncert už tradične býva spoločnou akciou čerstvých a bývalých absolventov, študentov aj profesorov, hlavné úlohy však patria študentom šiesteho a piateho ročníka. Predstavenie sa podľa slov vedúceho operného štúdia, režiséra a dramaturga Júliusa Gyermeka, robí v podstate „na kolene“ – improvizuje sa pri tvorení kulís aj pri zháňaní kostýmov. „Toto je jedno z najtvrdších, ale aj najnádhernejších remesiel.“ Najdôležitejšie zo všetkého je podľa neho nadšenie samotných hercov. „Oni (účinkujúci) sú nakazení divadlom. Majú z toho radosť a potom z toho mám radosť aj ja.“
