Ihrisko s umelým povrchom pre pozemných hokejistov je v kontraste so zanedbanou školou a jej areálom.
Práve tento šport po stolnom tenise dával o Rači vedieť vo svete športu najviac.
Lenže ja chcem napísať o ZŠ Plickova. Táto škola je najchátrajúcejšou stavbou nielen v Rači. Po daždi býva telocvičňa aj s priľahlou chodbou – nehovoriac o dvoch triedach, v ktorých sa vôbec nedá učiť – malou mlákou. Po búrke to je jazero s odpadom typu farba a omietka. Chodba je o to alarmujúcejšia, že voda steká z poškodenej strechy na dlažbu okolo elektrického rozvádzača. Strecha nad telocvičňou pripomína pokus o zalesnenie – rastú na nej kríky a svojím koreňovým systémom pomáhajú rozrušovať stavbu.
Do tejto školy, ktorej šatne využíva aj zväz pozemného hokeja v čase medzinárodných zápasov, chodí mnoho zahraničných hráčov, ktorých sprevádzajú na cestách aj rodičia a vedenie výprav. Verte, že všetci krútia hlavami nad kontrastom krásy hracej plochy a rozpadávajúcou sa školou. Keď im povieme, že v tej škole sa učí, neveriacky krútia hlavami.
Na dvore školy sú železné lavičky. Tiež čakajú na svoju obeť, lebo im chýba časť operadiel a trčia z nich železá. Verím, že sa už konečne začne niečo diať. (Krátené.)
FOTO SME – PAVOL MAJER
Autor: JÁN KLEIN
