sťažnosť do tridsiatich dní prešetriť a v rovnakej lehote výsledok prešetrenia aj s prijatými opatreniami písomne oznámiť sťažovateľovi.“ Občan môže tiež žiadať od zamestnávateľa pracovnoprávny postih dotyčného úradníka, ale zamestnávateľ ho nemusí brať do úvahy.
Ak svojím nekorektným správaním úradník zároveň znemožní občanovi realizovať jeho právo na informácie, môže občan podať voči úradníkovi návrh na začatie priestupkového konania. V takom prípade mu hrozí pokuta až do 50-tisíc korún. Ak svojím nekorektným správaním úradník zároveň spôsobuje nečinnosť v príslušnom správnom konaní, do úvahy prichádza aj možnosť podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, prípadne podnet na prokuratúru.
Právnik Vladimír Pirošík dodáva: „V žiadnom prípade by občania nemali používať tieto prostriedky ako osobnú pomstu či kladivo na úradníkov. Tí by sa totiž mohli brániť, napríklad podaním žaloby na ochranu osobnosti či podnetom na začatie trestného konania za spáchanie trestnému činu krivého obvinenia či ohovárania.“
(man)
