Voda tu už však netečie, pretože zásahy v hĺbke pri stavaní inžinierskych sietí podzemné prúdy presmerovali. Na Hlbokej ceste tiekol prameň vody z Malokarpatskej oblasti aj po povrchu. Bol to jeden z troch prameňov, ktoré v minulosti zásobovali mesto pitnou vodou. V areáli lesoparku je deväť historických studní, tvrdí Procházka. „Jedna je aj v našom areáli. Má hĺbku desať metrov, 27. júla vodu z nej vyčerpáme a chceme sa presvedčiť, či tam nenájdeme niečo po Keltoch, lebo existuje predpoklad, že práve v týchto miestach stála kedysi keltská svätyňa,“ vysvetľuje.
Na mieste kameňolomu, v ktorom sa spracovávala skala z Hlbokej cesty, dala v roku 1892 grófka Helena Szapáryová vytvoriť jaskyňu podľa vzoru Lurdskej jaskyne vo Francúzsku. Pôvodne v nej bola osadená sadrová socha Panny Márie. Darovali ju robotníčky z textilnej továrne. V máji 1946 bola sadrová Mária nahradená novou plastikou z kararského mramoru. Podľa pôvodnej ju vytesal akademický sochár Fraňo Gibala. Steny v okolí jaskyne pokrýva asi štyritisíc prosebných a ďakovných tabuliek.
„Chodil som miništrovať do kostola na Kalvárii, najväčším zážitkom roka bola však pre mňa púť do Máriinej jaskyne. Konala sa vždy šiesteho augusta a bola spojená s jarmokom. Predávali tu hračky a sladkosti. Za socializmu to bola výnimočná akcia. V dospelosti som sa sem vracal vždy, keď som mal nejaké problémy alebo smútky. Je tu pokoj, stromy, v lete príjemný chládok, a pritom je to vlastne v centre mesta. Je to bratislavská oáza,“ hovorí štyridsaťročný Pavol, ktorý v blízkosti Kalvárie prežil detstvo.
