V letných dňoch tu chodcov pred slnkom chránia koruny stromov. Na povrchu skál sú viditeľné impozantné časti ich bohatých koreňov. „Problémom je, že skaly zvetrávajú, pukajú, odlamujú sa a padajú dole. Takže mesto bude musieť pripraviť projekt na skultivovanie cesty,“ hovorí Procházka. Podľa neho je potrebné tiež zazeleniť skalnatý svah špeciálnymi rastlinami, ktoré by koreňovým systémom udržovali súdržnosť povrchu. „Zainteresovať bude treba aj vlastníkov domov nad svahom.“
Hlboká cesta bola v 16. storočí veľmi ťažko schodnou cestičkou v hlbokom záreze skaly. Viedla k vinohradom. Upravovaná bola v roku 1870 na podnet bratislavského Okrášľovacieho spolku. Cesta v skale bola prehlbovaná a rozširovaná až do podoby dnešného kaňonu. Okrášľovací spolok chcel prepojiť mesto s lesoparkom v rámci snahy o začlenenie mesta do prírody.
Hlboká cesta sa tak stala prístupovou cestou k Horskému parku, skultivovanému z pôvodného lesa na rekreačnú oblasť, a k vilám pod Kalváriou.
„Skala z Hlbokej cesty sa potom použila na rôzne technické účely a na kultiváciu Dunaja, rovnako ako Devínska skala,“ hovorí Kamil Procházka z Nadácie Horský park. „V súčasnosti je cesta problémová. Boli tu aj snahy sprejazdniť ju. Našťastie to neprešlo. Cesta na to nemá parametre a je to prekrásna pešia zóna,“ dodal.
