Káder Slov-Maticu, hore zľava tréner M. Kollár, P. Šimek, M. Sedláček, Š. Horváth, E. Tóbl, I. Hrabalík, prezident a majiteľ klubu Martin Grendár. Dole zľava E. Baláž, J Súkeník, M. Lučenič, R. Jendek, L. Mikita. Chýbajú: V. Polúch, M. Baďura. FOTO – ARCHÍV
Futbalisti exmajstra Slovenska v sálovom futbale zo Slov-Maticu FOFO Bratislava zaznamenali po vlaňajšom premiérovom titule doma v uplynulých dňoch aj prvý a veľký medzinárodný úspech.
Vo finálovej skupine 12. ročníka Pohára európskych majstrov v Moskve pri prvom medzinárodnom štarte získali 3. miesto a svoju prvú medzinárodnú medailu. Po druhom mieste klubu Perpetuum Bratislava v roku 1998 v PVP a druhom Juve v roku 2000 v tej istej súťaži je to najväčší úspech bratislavskej sálovky v histórii.
„Absolvoval som takmer všetky ročníky súťaže a môžem povedať, že tento ročník bol asi najťažší. Predtým býval v skupine outsider, teraz boli všetky tímy schopné bojovať o medaily,“ povedal prezident slovenskej sálovky Vladimír Okánik.
Prezident a majiteľ Slov-Maticu Martin Grendár žiaril šťastím: „Práve pri dvadsiatom výročí klubu sme sa dostali do sveta. Dosť sme sa báli, ako obstojíme, ale teraz sme šťastní. Verím, že sa dožijeme reprízy. Hráči a realizačný tím skvele reprezentovali slovenskú sálovku i Slovensko.“
Tréner Milan Kollár bol sprvoti šokovaný vyžrebovaním, ale po úspechu spokojný s disciplinovaným výkonom tímu, ktorý rástol zo zápasu na zápas. „V skupine sme mali majstra Ruska Almaz Myrnij a majstra Bieloruska Minsk. Bielorusi vlani v Košiciach vyradili náš Izolex Košice. Proti Rusom sme dobre kombinovali, ujali sme sa vedenia, ale súper do polčasu otočil skóre. Skvelým finišom sme vyrovnali a v závere sme mali možnosť aj zvýšiť. Otázka nášho postupu bola otvorená. Proti Bielorusom sme vychádzali zo zabezpečenej obrany a z množstva brejkov sme využili jeden Horváthom. A boli sme v semifinále.“
Tam narazili na Dynamo Moskva, neskoršieho víťaza, ktorý dal Čechom zo Slavičína prídel 6:0. „Súperovu hru sme si naštudovali, zápas sme zvládli, ale dopustili sme sa niekoľkých chýb. Duel nevyšiel brankárovi Polúchovi. Bol to paradox, lebo predtým aj potom chytal dobre a vyhlásili ho za najlepšieho gólmana turnaja. A úradoval aj rozhodca z Bieloruska. Za stavu 4:3 sme nastrelili žrď a z protiútoku nám zapískal sporný šiesty faul a penaltu, z ktorej Dynamo rozhodlo. Všeobecne sa po súboji o tretie miesto hovorilo, že sme mali byť vo finále. Upútali sme hrou, technickým futbalom,“ dodal Kollár.
Turnaj bol prínosom a školou. „Moji hráči sa utužili ako kolektív, v ťažkých súbojoch videli, akým smerom sa uberá sálovkársky svet. A to je škola na nezaplatenie,“ dodal bronzový tréner.
JÁN MIKULA
