Bratislavskí basketbalisti nemali v malej telocvični YMCA problém trafiť spod svojho koša do súperovho. FOTO – ARCHÍV
Historicky prvý ligový basketbalový zápas v Bratislave sa uskutočnil 23. novembra 1935 medzi skupinami Winnetou a King. Zápas sa hral v telocvični YMCA na Karpatskej ulici a skončil sa výsledkom 7:4 po polčase 0:0. Z tohto stretnutia pochádza najstarší zachovaný zápis o basketbale na Slovensku. Možno z neho vyčítať zostavy, úspešných strelcov, nechýbajú podpisy rozhodcu (vtedy sudcu), kapitánov tímov a zapisovateľa. Zapisovateľa v tomto stretnutí robil hráč konkurenčného Uncasu Chum a rozhodcom historického duelu bol basketbalový „všadebol“, básnik Andrej Plávka. Práve on ako tajomník YMCA mal najväčšiu zásluhu na tom, že sa v Bratislave basketbal začal hrať dlhodobým súťažným spôsobom.
Prvý ročník basketbalovej ligy v Bratislave v roku 1935 sa hral dvojkolovo systémom každý s každým. Štartovalo v ňom osem tímov, pričom v každom z nich figurovalo na súpiske maximálne sedem hráčov. Okrem tejto najvyššej súťaže sa hrala obdobným spôsobom aj nižšia súťaž, divízia, ktorá mala taktiež osem účastníkov. Svedectvo o priebehu ligy podáva výročná správa YMCA zo spomínaného roka. Obsahuje záznamy o medzimestských stretnutiach Brno – Bratislava s výsledkami 12:28 a 20:13. Tie dokumentujú, že basketbal v Bratislave bol v polovici 30-tych rokov minulého storočia na solídnej úrovni a vyrovnával sa úrovni „podkošového sveta“ za riekou Moravou. Potvrdzujú to aj dva víťazné zápasy, ktoré zohrali Bratislavčania s výberom Viedne.
Víťazom premiérového ročníka basketbalovej ligy sa stal Uncas, na druhom mieste skončil Cansas, na treťom Blesk. Do nasledujúceho ročníka ligy postúpili prvé dve mužstvá divízie Woodan a Star II. O tom, že basketbal brali „ymkári“ vážne, svedčí štatistika, podľa ktorej sa od októbra 1935 do apríla 1936 uskutočnilo 1004 tréningových hodín, ktoré navštívilo 10 412 členov, hlavne z chlapčenských skupín.
Hlavnou zásobárňou bratislavského basketbalu v 30-tych rokoch bolo najmä Reálne gymnázium. V roku 1934 ho navštevoval aj Jozef Matrac Jedľovský, hráč Kingu, ktorý opisuje zrod hry na hodine telesnej výchovy vo svojej knižočke Spomienky spod koša: „To bolo výskotu, kriku, zvady, faulov a občas aj nejaká tá krv alebo vykĺbený palec. Dobre sa uplatňovali aj bodyčeky, ovinovanie súpera rukami ako chobotnica a sem-tam nejaká tá podnožka. Keď žinenku nahradili žrde s obručou, začala sa hrať nová hra, basketbal. Či to, čo sme hrali, sa podobalo hre, ktorú vymyslel Naismith, nik nevedel.“
O rok neskôr si už Jozef Matrac mohol dovoliť konštatovať, že išlo naozaj o basketbal potom sa rozbehla bratislavská liga. „Nebolo už neprekonateľným problémom trafiť v malej telocvični YMCA spod vlastného koša na súperov kôš.“ Zápasová prax a tréningy jednoducho urobili svoje.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR)
