vo hospodárstva pripravuje materiál, ktorý bude najprv posudzovať koaličná rada, potom vláda.
Privatizáciu teplární pocíti obyčajný spotrebiteľ na cene tepla. Jej výška bude závisieť aj od výberu strategického investora. „Od roku 1990 mesto vlastní teplárenské rozvodné siete, ktoré zabezpečujú prenos a distribúciu tepla z teplárne do bytov. Vlastník rozvodnej siete rozhoduje, od ktorého výrobcu bude teplo odoberať,“ povedal hovorca primátora Milan Vajda. „Ak sa mesto stane stopercentným vlastníkom teplární, prinesie to aj pre spotrebiteľov ekonomické výhody, ako sú nižšie náklady na výrobu, prenos a distribúciu. Rozhodne možno očakávať menší tlak na rast cien tepla ako v prípade, keby sa vlastníkmi teplární stali napríklad súkromné spoločnosti.“ Mesto v súčasnosti zvažuje vstup strategického investora do teplární, ale aj možnosť čerpania grantov ISPA či iných fondov.
„Zatiaľ je ťažko predpovedať, čo sa stane s cenou tepla, ak teplárne získajú mestá. Závisí to od toho, ako sú na situáciu pripravené a či si nebudú chcieť predajom strategickému investorovi riešiť svoju vlastnú zadlženosť,“ hodnotí Roman Havlíček z Centra pre podporu miestneho aktivizmu.
Fondu národného majetku, ktorý chce predávať majoritný balík akcií teplární tak, aby bol príjemcom privatizačného výnosu, nie je stopercentnému prevodu na mestá naklonený. „Stále trváme na svojom stanovisku, aby fond majoritnú časť predal strategickému investorovi,“ povedala hovorkyňa fondu Tatiana Lesajová, „už aj z toho dôvodu, že tento rok budeme mať schodok v rozpočte vo výške asi dvoch miliárd korún a nebudeme môcť naplniť požiadavky ministerstiev.“ Okrem schodkového rozpočtu, ktorý zapríčinil výpadok príjmov z privatizácie elektrární, je podľa Lesajovej dôležitým krokom predaj akcií strategickému investorovi. Ten vraj lepšie zorganizuje štát – už aj preto, aby zabezpečil svoje strategické záujmy. „Keď prejdú teplárne na mestá, nik im nezabráni predávať ďalej,“ dodala.
Vajda však tvrdí, že očakávaný výnos fondu (niekoľko desiatok miliónov korún) určite nemôže pokryť deficit rozpočtu spôsobený výpadkom príjmov z privatizácie Slovenských elektrární.
Ministerstvo hospodárstva preferuje bezodplatný prevod 100 percent akcií na mestá, za sú ANO a KDH. V Bratislave ide o teplárne, ktoré boli kedysi súčasťou Západoslovenských energetických závodov a dnes vykurujú časť Starého Mesta a sídliská v Ružinove, Novom Meste, Karlovej Vsi a v Dúbravke.
