Členovia flamencovej skupiny Lagrima Lucia Čellárová a Matúš Kohútek. FOTO – JANA MERJAVÁ
ta, spevák a tanečník. On sám sa cíti byť hudobníkom-tvorcom, tanec potrebuje na dobitie energie. S oboma sme sa rozprávali na sobotňajšej World Music Párty v klube Za zrkadlom.
V čom je vaše flamenco netradičné?
„Lagrima je tradičnejšia, Remedios opačne. Ťažiskom v Lagrime je gitara a originálny spev, rytmické nástroje, sem-tam ovplyvnenie folklórom, čomu sa nevyhneme. Remedios je vedome ovplyvnený vážnou hudbou a z veľkej časti džezom a latinskoamerickou hudbou. Dokonca sme začali používať slovenské texty. Flamencový rytmus je spojovací činiteľ, harmónia a text sa mení.“
Ako je to s inšpiráciou?
„Prichádza veľmi pozvoľna pri jedle, prechádzke, v spánku. Je to však len jeden moment, ktorý sa neskôr rozvíja. Dotváracia fáza je dlhšia a namáhavejšia ako samotný nápad.“
Čo na vaše vyjadrenie flamenca hovoria španielski hudobníci?
„Na to som bol aj ja zvedavý a po piatom ročníku flamenco festivalu som to zistil. Profesionáli, spevák Felix de Lola a tanečník Juan Polvillo, hodnotili tento pohľad na flamenco veľmi pozitívne. Dokonca mám pocit, že aj oni sa spätne inšpirujú od nás.“
Dianie na javisku je výsledkom tvrdej driny alebo otázkou improvizácie?
„V rámci Remediosu sú to hodiny tvrdej práce a nácvikov. V rámci Lagrimy je to už priamo improvizácia. Sú dané iba témy a pesničky. To ostatné je momentálna inšpirácia.“
Čo flamencové pokriky znamenajú?
„Pokriky sú folklórny atribút, ktorý je spoločný pre všetky svetové folklóry. U nás sa napríklad kričí Výborne! Ideme! Toto isté, aj keď v trochu inom kontexte znamenajú pokriky v andalúzskej španielčine, ktorá nie je spisovná a používa veľa výrazov z arabčiny a cigánčiny.“
Dá sa u nás z umenia vyžiť?
„Je to veľmi ťažké. Hudobník musí hrávať vo viacerých skupinách. Každý okrem Matúša Kohúteka má iné civilné zamestnanie. Gitarista je kurič, speváčka policajtka a masérka, huslista je asistent riaditeľky v Hudobnom centre.“
Autor: ANDREA ŽAČOKOVÁ
