Šiesty vodnícky festival v sobotu opäť vylákal do mesta početný vodnícky rod. FOTO SME PAVOL FUNTÁL
Šiesty vodnícky festival začal v sobotu o tretej príchodom kráľa vodníkov z Dunaja na pontón na nábreží. Tu už od pol tretej čakal celý vodnícky rod na jeho vynorenie. Prevahu v ňom mali deti. „Príde naozaj?“ – pýtal sa malý vodník svojej mamy. „Keď ho budeme dobre volať, tak určite príde,“ odpovedala mu. A vtom zelený kráľ vystúpil na lodný pontón. „To je sranda alebo naozaj?“ s troškou strachu v hlase sa pýtalo päťročné vodnícke dievča Lucia s výrazom prekvapenia na zelenej tvári a riasami miesto vlasov. Ale nás tu je, pochvaľoval si vedľa nej stojaci vodník, keď sa rozhliadol okolo seba, pyšný na veľkosť zeleného rodu. „Brekeke,“ pozdravil svoj rod kráľ vodníkov. Väčšina vodníkov mu odpovedala rovnakým pokrikom, azda až na dvoch-troch najmenších, ktorí sa ho preľakli a s plačom ťahali svojich rodičov do bezpečia čo najďalej od rieky.
Vodník a jeho sprievod sa potom vydali na prechádzku ulicami mesta. Viedol ju turistický vláčik s muzikantmi. V sprievode nás zaujali dvaja „militantní“ vodníci v tmavozelených maskáčoch a jeden pofajčievajúci mladý vodník. „Vodníci fajčia?“ spýtali sme sa ho. „Samozrejme, vodné fajky,“ zasmial sa. „Ale na súši im stačí aj cigaretka,“ dodal. Väčšina vodníkov však nefajčila a merala tak okolo metra dvadsať. Najmladšími boli štvorročný Peter Brekeke a trojročná Gabika Brekekeová. Prišli však aj seniori, aj keď vodníčka Evka z Hrona na svojich 539 rokov naozaj nevyzerala. Všetci dúfali, že v súťaži o najkrajšiu vodnícku masku neobídu nasucho. „A čo má taký vodník najradšej?“ spýtali sme sa niektorých z nich. Okrem vody, rýb a žabích stehienok to boli aj otec a mama. JANA PARKROVÁ
