Súťaž o budúcej podobe Starého mosta obnovia v januári (Späť na článok)
Pridajte priamu reakciu k článku
Hodnoť:
Architektonická súťaž vs dopravná štúdia
Pán primátor má v podstate pravdu - celý humbuk okolo vyhlásenia Starého mosta za kultúrnu pamiatku bol zbytočný, zaáujmy sa presadili rôznymi cestami. No v tomto humbuku však ostalo nepovšimnuté niečo oveľa podstatnejšie. Celý humbuk je totiž o veľmi povrchnej ba až nepodstatnej veci - ako "nový Starý most" bude vyzerať. Oveľa dôležitejšia však je otázka, AKÝ MA MAŤ "NOVÝ STARÝ MOST" CHARAKTER.
.
Charakterom Mosta rozumiem určenie dopravných potrieb a vzťahov, ktoré má riešiť, aké dopravné väzby sa na to vzťahujú, aká doprava po ňom pôjde, v akých objemoch. Toto sú všetko otázky, ktoré by mala zodpovedať dopravná štúdia. Niečo vypracovával Doprastav v súvislosti s prepojením koridorov TEN-T17 a Petržalky, no výsledky nie sú zatiaľ známe.
.
Preto prvá otázka a problém by mal byť vyriešený, akú dopravu má Starý most riešiť a až následne riešiť ako bude vyzerať.
.
Charakterom Mosta rozumiem určenie dopravných potrieb a vzťahov, ktoré má riešiť, aké dopravné väzby sa na to vzťahujú, aká doprava po ňom pôjde, v akých objemoch. Toto sú všetko otázky, ktoré by mala zodpovedať dopravná štúdia. Niečo vypracovával Doprastav v súvislosti s prepojením koridorov TEN-T17 a Petržalky, no výsledky nie sú zatiaľ známe.
.
Preto prvá otázka a problém by mal byť vyriešený, akú dopravu má Starý most riešiť a až následne riešiť ako bude vyzerať.
27.12.2008 18:25
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Pán Slávik,
nebudem rozoberať ani komentovať maškarádu okolo dopravy, hoci obyvatelia majú svoj názor; určite však doterajší "humbuk" nebol zbytočný: Odhalil a preveril charakter skutočne mnohých, bol aj akýmsi barometrom mienky verejnosti, orgánov, magistrátu, verejných osôb vo vzťahu k tunajšiemu kultúrnemu dedičstvu, (skúmanie charakterov osôb však zrejme nebolo primárnym účelom, no vyhnúť sa tomu nedalo). Jednoducho, celá vec je aj o postojoch, a o preukazovaní totálneho búranstva, o "súťaži", kto ho má a ukáže viac.
Technicistické - technokratické ponímanie sveta je zodpovedné za všetko pochovávanie (likvidovanie a fyzické odstraňovanie) tohto nášho mesta, v extrémnej podobe od roku 1945.
.
Hoci je tento úvodník už polročný, aktuálnosť tým nijako netrpí: http://www.archnet.sk/2008/7-8...
nebudem rozoberať ani komentovať maškarádu okolo dopravy, hoci obyvatelia majú svoj názor; určite však doterajší "humbuk" nebol zbytočný: Odhalil a preveril charakter skutočne mnohých, bol aj akýmsi barometrom mienky verejnosti, orgánov, magistrátu, verejných osôb vo vzťahu k tunajšiemu kultúrnemu dedičstvu, (skúmanie charakterov osôb však zrejme nebolo primárnym účelom, no vyhnúť sa tomu nedalo). Jednoducho, celá vec je aj o postojoch, a o preukazovaní totálneho búranstva, o "súťaži", kto ho má a ukáže viac.
Technicistické - technokratické ponímanie sveta je zodpovedné za všetko pochovávanie (likvidovanie a fyzické odstraňovanie) tohto nášho mesta, v extrémnej podobe od roku 1945.
.
Hoci je tento úvodník už polročný, aktuálnosť tým nijako netrpí: http://www.archnet.sk/2008/7-8...
27.12.2008 18:42
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Ááano_, bohužiaľ.
Hovoriť o charaktere a hodnotách za stavu technokratického a "pragmatického" uvažovania i rozhodovania je oxymoron (vnútorne rozporné tvrdenie). Holt zmena k skutonej demokracii ešte nie je zavŕšená. O to dôležitejšie je, aby na hodnotách a odbornosti bazírovali obyvatelia Bratislavy, ktorý to aj robia.
.
Ďakujem za uvedený odkaz, s ktorým tiež nemôžem nič iné len súhlasiť a potvrdiť jeho stálu aktuálnosť a platnosť.
.
Ďakujem za uvedený odkaz, s ktorým tiež nemôžem nič iné len súhlasiť a potvrdiť jeho stálu aktuálnosť a platnosť.
27.12.2008 18:59
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Pán Slávik,
tie čísla o desaťtisícových nárastoch obyvateľstva v okrese Bratislava 5, o ktoré sa opierate v iných príspevkoch, myslíte a beriete skutočne vážne??
tie čísla o desaťtisícových nárastoch obyvateľstva v okrese Bratislava 5, o ktoré sa opierate v iných príspevkoch, myslíte a beriete skutočne vážne??
28.12.2008 14:48
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
ÚPN
Uvedené čísla sú vytiahnuté z územného plánu mesta Bratislava, ktorý je jedným zo základných strategických plánov mesta a zatiaľ nie je jediný dôvod pochybovať o snahe ich naplniť.
28.12.2008 14:54
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
Viete, toto robí časť Vašich analýz/postojov humornými aj v mojom videní. Územný plán, samozrejme, nie je realita, a ten súčasný (2007) je priamo nehodný rešpektovania. Pochopiteľne, inžinieri a "developeri" (ktorým je vlastne šitý na mieru) nepočítali a nepočítajú s mnohými faktormi vplývajúcimi na územie aj na sociálne veci; takže z tohto hľadiska je plán akurát stratégiou, a našťastie len predstavou - do pekiel.
Napokon, zámery nafukovania a zaľudňovania Bratislavy :-) v záverečnom období socialistického obdobia musela priamo zastaviť SNR (uznesenia prilepím možno neskôr), pretože kolabovala sociálna pohoda, kvalita bývania a služieb už tam, kde (ne)boli vybudované.
Zdá sa však, že posthusákovskí sociálni aj územní inžinieri "tvoria" Bratislavu statočne naďalej.
Napokon, zámery nafukovania a zaľudňovania Bratislavy :-) v záverečnom období socialistického obdobia musela priamo zastaviť SNR (uznesenia prilepím možno neskôr), pretože kolabovala sociálna pohoda, kvalita bývania a služieb už tam, kde (ne)boli vybudované.
Zdá sa však, že posthusákovskí sociálni aj územní inžinieri "tvoria" Bratislavu statočne naďalej.
28.12.2008 15:03
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
O plakani na nespravnom hrobe.
Plačete síce srdcervúco a oprávnene zúfalo, avšak na nesprávnom hrobe. Ja s Vami plne súhlasím s hodnotením (ne)kvalít územného plánu. Nepáči sa mi a tiež vidím, že nás vedie - do pekiel. Ak však chceme zvrátiť nepríjemný a neyhovujúci stav v oblasti rozvoja (alebo by niekto napísal skôr dgenerácie?) mesta, musíme zmeniť Územný plán mesta Bratislavy a Plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja - dva základné strategické plány a dokumenty mesta. Sústrediť teda sily smerom na vedenie mesta (alebo skôr zvoliť o dva roky niekoho) kto ich zmení tak, ako sa patrí.
.
No to nič nemení na skutočnosti, že ÚPN je platný strategický plán mesta a teda cieľ, ku ktorému sa mesto (a developeri?) má dopracovať. Až do jeho zmeny (ktorá je v nedohľadne) musíme pri územnom plánovaní a projektovaní dopravy vychádzať a brať ho ako bernú podkladovú mincu pre finálny stav, na ktorý sa doprava projektuje.
.
No to nič nemení na skutočnosti, že ÚPN je platný strategický plán mesta a teda cieľ, ku ktorému sa mesto (a developeri?) má dopracovať. Až do jeho zmeny (ktorá je v nedohľadne) musíme pri územnom plánovaní a projektovaní dopravy vychádzať a brať ho ako bernú podkladovú mincu pre finálny stav, na ktorý sa doprava projektuje.
28.12.2008 16:09
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
Hodnoť:
materiál: http://www.nrsr.sk/nrdk/Downlo...
.
VLÁDA SLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
K číslu: 2836/1989
Bratislava 28. septembra 1989
-
Výpis
zo záznamu z rokovania vlády Slovenskej socialistickej republiky 20. septembra 1989
-
III. Kontrolná správa o plnení prijatých opatrení na zabezpečenie rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy /č. m.: 2576/1989/
-
Vláda po prerokovaní predloženej kontrolnej správy o plnení rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy
1. konštatovala, že
- na riešenie rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy prijala vláda SSR zásadné uznesenia, najmä uznesenie č. 168/1987 o zabezpečení rozvoja mesta v ôsmej päťročnici a kontrolné uznesenie k tejto problematike č. 168/1989; ďalej uznesenie č. 354/1933 ku koncepcii tvorby a ochrany životného prostredia v Bratislave na obdobie siedmej päťročnice s výhľadom do roka 2000 a kontrolné uznesenie č. 167/1989 o plnení tejto koncepcie,
- zámery a ciele vytýčené v týchto uzneseniach zostávajú v platnosti až na úlohy z uznesenia vlády SSR č. 354/1983, ktoré treba aktualizovať pre obdobie deviatej päťročnice s prihliadnutím na doterajšie plnenie, ale hlavne so zameraním na nové skutočnosti a potreby, ako aj vývoj v národnom hospodárstve.
Pri realizácii týchto cieľov a zámerov podľa rezortnej príslušnosti bezpodmienečne
2. zabezpečiť hlavne tieto úlohy:
a/ dôsledne DODRŽAŤ VYTÝČENÚ SMERNICU o veľkosti mesta Bratislavy do roku 2000 v počte maximálne do 500 000 obyvateľov; na jej zabezpečenie smerovať opatrenia vo všetkých oblastiach,
b/ rozhodnúť do 30. novembra 1989 o výrobnom programe š. p. BAZ, Bratislava a o vybudovaní nových kapacít elektrotechnického priemyslu v Petržalke s cieľom využiť tiež vedeckotechnický kádrový potenciál v hlavnom meste SSR Bratislave,
c/ zrovnomerniť plnenie úloh v komplexnej bytovej výstavbe, z hľadiska jej rozostavanosti, účelnosti a časovej naliehavosti občianskej a technickej vybavenosti,
d/ intenzívnejšie a rozhodnejšie pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní všetkých druhov služieb,
e/ prehodnotiť v zmysle uznesenia vlády SSR č. 167/1989 aktuálnosť a časovú potrebu zabezpečenia cieľov v tvorbe a ochrane životného prostredia v meste, obsiahnutých v uznesení vlády SSR č. 354/1983 a rešpektujúc objektívne možnosti a kvalitatívne nové podmienky vzniknuté v poslednom období navrhnúť vláde do 31. decembra 1989 úlohy v tvorbe a ochrane životného prostredia pre Bratislavu na deviatu päťročnicu.
Výsledky týchto prác zohľadniť v návrhu oblastného plánu rozvoja Bratislavy na roky deviatej päťročnice a v oblastnej koncepcii rozvoja Bratislavy do roku 2005,
3. poverila
a/ predsedu vlády
predložiť kontrolnú správu o plnení prijatých opatrení na zabezpečenie rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy Predsedníctvu Slovenskej národnej rady,
b/ podpredsedu vlády a predsedu Slovenskej komisie pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj
v súčinnosti s primátorom hlavného mesta SSR Bratislavy odôvodniť uvedenú správu v orgánoch Slovenskej národnej rady.
Pavel Hrivnák, v. r.
predseda vlády
Za správnosť:
.
VLÁDA SLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
K číslu: 2836/1989
Bratislava 28. septembra 1989
-
Výpis
zo záznamu z rokovania vlády Slovenskej socialistickej republiky 20. septembra 1989
-
III. Kontrolná správa o plnení prijatých opatrení na zabezpečenie rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy /č. m.: 2576/1989/
-
Vláda po prerokovaní predloženej kontrolnej správy o plnení rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy
1. konštatovala, že
- na riešenie rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy prijala vláda SSR zásadné uznesenia, najmä uznesenie č. 168/1987 o zabezpečení rozvoja mesta v ôsmej päťročnici a kontrolné uznesenie k tejto problematike č. 168/1989; ďalej uznesenie č. 354/1933 ku koncepcii tvorby a ochrany životného prostredia v Bratislave na obdobie siedmej päťročnice s výhľadom do roka 2000 a kontrolné uznesenie č. 167/1989 o plnení tejto koncepcie,
- zámery a ciele vytýčené v týchto uzneseniach zostávajú v platnosti až na úlohy z uznesenia vlády SSR č. 354/1983, ktoré treba aktualizovať pre obdobie deviatej päťročnice s prihliadnutím na doterajšie plnenie, ale hlavne so zameraním na nové skutočnosti a potreby, ako aj vývoj v národnom hospodárstve.
Pri realizácii týchto cieľov a zámerov podľa rezortnej príslušnosti bezpodmienečne
2. zabezpečiť hlavne tieto úlohy:
a/ dôsledne DODRŽAŤ VYTÝČENÚ SMERNICU o veľkosti mesta Bratislavy do roku 2000 v počte maximálne do 500 000 obyvateľov; na jej zabezpečenie smerovať opatrenia vo všetkých oblastiach,
b/ rozhodnúť do 30. novembra 1989 o výrobnom programe š. p. BAZ, Bratislava a o vybudovaní nových kapacít elektrotechnického priemyslu v Petržalke s cieľom využiť tiež vedeckotechnický kádrový potenciál v hlavnom meste SSR Bratislave,
c/ zrovnomerniť plnenie úloh v komplexnej bytovej výstavbe, z hľadiska jej rozostavanosti, účelnosti a časovej naliehavosti občianskej a technickej vybavenosti,
d/ intenzívnejšie a rozhodnejšie pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní všetkých druhov služieb,
e/ prehodnotiť v zmysle uznesenia vlády SSR č. 167/1989 aktuálnosť a časovú potrebu zabezpečenia cieľov v tvorbe a ochrane životného prostredia v meste, obsiahnutých v uznesení vlády SSR č. 354/1983 a rešpektujúc objektívne možnosti a kvalitatívne nové podmienky vzniknuté v poslednom období navrhnúť vláde do 31. decembra 1989 úlohy v tvorbe a ochrane životného prostredia pre Bratislavu na deviatu päťročnicu.
Výsledky týchto prác zohľadniť v návrhu oblastného plánu rozvoja Bratislavy na roky deviatej päťročnice a v oblastnej koncepcii rozvoja Bratislavy do roku 2005,
3. poverila
a/ predsedu vlády
predložiť kontrolnú správu o plnení prijatých opatrení na zabezpečenie rozvojových úloh hlavného mesta SSR Bratislavy Predsedníctvu Slovenskej národnej rady,
b/ podpredsedu vlády a predsedu Slovenskej komisie pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj
v súčinnosti s primátorom hlavného mesta SSR Bratislavy odôvodniť uvedenú správu v orgánoch Slovenskej národnej rady.
Pavel Hrivnák, v. r.
predseda vlády
Za správnosť:
28.12.2008 15:26
|
Oznám správcovi
|
Odkaz
V diskusiách netolerujeme:
- osobné útoky na iných diskutujúcich
- vulgarizmy a obscénnosti
- obhajovanie a podnecovanie násilia, nenávisti a netolerancie, najmä voči minoritám
- zverejňovanie citátov dlhších ako jeden odsek alebo opakované odkazy na iný web
- grafické upútavanie na príspevky, napr. samými veľkými písmenami
Podrobnejšie info v Kódexe diskutujúceho.
Ako zlepšiť diskusie? Hlasujte a píšte nápady na 3veci.sme.sk
Ďalšie weby skupiny: Új Szó Slovak Spectator Vii.sk
Vydavateľstvo Inzercia Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy
© Copyright 1997-2012 Petit Press, a.s.
Vydavateľstvo Inzercia Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy
© Copyright 1997-2012 Petit Press, a.s.
.
Oveľa dôležitejšími parametrami sú rýchlosť dopravy, bezkolíznosť, variabilita a flexibilita. V každom z týchto parametrov je električka v podmienkach Bratislavy ako najnevýhodnejšia. Posledných 15 rokov boli prijaté také opatrenia (a aj zrealizované), ktoré robia z električky doplnkový dopravný subsystém verejnej dopravy no neumožňujú, aby bola nosným.
ale samozrejme do karat sa taka argumentacia tvojej iniciative ani trochu nehodi
.
Samozrejme, že autobusy sú v Bratislave rýchlejšie, ale čo je dôležitejšie aj flexibilnejšie a variabilnejšie. Taká je skutočnosť. Rozhodnutia, ktoré boli prijaté a realizované v Bratislave v súvislosti s električkami pochovali možnosť, že by električka mohla byť nosným systémom. Je aj bude len doplnkovým subsystémom verejnej dopravy.
Takze toto ako argument urcite neobstoji, to ze to co je nie je preferovane neznamena ze to co sa ide postavit bude rovnake.
Ked mas Ladu a potrebujes do rodiny v sucasnosti druhe auto zase si dnes kupis Ladu?
príklad s Ladou bol teda ukážkou - to druhé auto má s tou Ladou tvoriť sústavu (vozový park) s rovnakým rozchodom a napájaním, aby mohol využívať tú istú dopravnú cestu (koľajovú dráhu)?
nová trasa v starom koridore a bez mimoúrovňového križovania na rozhodujúcej dĺžke (vyše 80 %), to charakterizuje predsatvený zámer rýchloelektričky, ak si odborníkom na dopravu, tak apíš ako sa prejaví preferencia v Petržalke na úseku cca 5 km v celkovom čase prepravy na trati do Dúbravky cez Staré Mesto?
.
Ja osobne nie som odborník na dopravu, ale veci mám skonzultované s mnohými odborníkmi na dopravu, organizáciu územia aj dopravy, ako aj urbanistami, ktorí sú úznávanými odborníkmi. Sám sa tošku vyznám v optimalizácii ako aj ekonómii projektov. Názory, ktoré tu prezentujem sú často nie výsledkom mojej práce ale práve prevzatím odborných stanovísk ľudí, ktorí sa tomu venujú a reálne projektujú aj na Slovensku.
- rieši nosné doprvné prúdy, teda dlhšie vzdialenosti, menšie rozostupy zástavok, zváža do lokálnych centier, odkiaľ je rozptyl zabezpečený doplnkovýsm subsystémom
- je rýchla
- je bezkolízna
- je bezbariérna
A všetky tieto vlastnosti sú na celej sieti, lebo ak mám niekde úzke hrdlo, musím s parametrami úzkeho hrdla rátať pre celý systém. Konkrétny príklad: Keď mám nosný dopravný prúd od Technopolu k Polusu (príklad ale aj realita), tak mi je ***** platné, že Petržalkou prefrčím za 10 minút ale zvyšná trasa mi bude trvať 37 minút.
.
Električka je pomalšia ako trolejbus aj autobus. Ak tvrdíte, že električkou sa dostanem do Ružinova, Rače, prípadne inde - tak rýchlejšie sa dostanem autobusom. Pre porovnanie:
Cesta zo stredu Petržalky ku:
- Kultúrny dom Ružinov. 95+električka - cca 35 minút s prestupom
96 - cca 20 minút bez prestupu
- Trnavské mýto. 95 + električka - cca 25 minút s prestupm
68 - cca 17 minút bez prestupu
- Polus city center. 95 + električka - cca 35 minút s prestupom
98 - cca 20 minút bez prestupu
- Dúbravka - 95 + električka - cca 45 minút s prestupom
83 - cca 37 minút bez prestupu
- Rača - 95 + električka - cca 45 minút s prestupom
59 - cca 30 minút bez prestupu.
Vo vyššie uvedených časoch som len zčítal cestu jazdy 95+príslušnej električky (podľa cestovných poriadkov DPB), pričom som zanedbával čas potrebný na púrestup a čakanie následného spoja. Z uvedeného je zrejmé, že je výhodnejšie cestovať z miesto priamo do miesta autobusmi časovo aj pohodlým než využívať električku. Jediným spôsobom, ako aj v budúcnosti zabezpečiť využiteľnosť je donútením ľudí a to tak, že im zruším autobusové (trolejbusové) spojenie a takouto umelou redukciou ich donútim využívať niečo, čo je menej výhodné.
Uvedené je názornou ilustráciu teoretických poznatkov optimalizácie na sieťach, teda ak mám úzke hrdlo ľuovolne na trase, platí akoby pre celú trasu.
.
Zároveň demaskujete skutočnosť, že električka je len drahá náhrada za autobus linky č. 95. Drahšia, menej flexibilná a variabilná, kolízna.
.
Keď kupujem uto do domácnosti tak uvažujem o účele a finančnej efektínosti investície. Nekupujem vyššiu strednú triedu len preto, že je to pekná limuzína, ktorá je fajn. Určím si, že budem cestovať na dlhé trate ale aj prevážať náklady a dosť v teréne. Preto ako optimum vycháda nejaké SUV.
.
Viď aj diskusia: http://bratislava.sme.sk/disku...
alebo niekam na Spitalsku. Nech si Stare mesto uzije tie zasvinene Ikarusy dovtedy, dokym
nevybuduje NS MHD, aspon bude tlak.
Na tie radialy, co si menoval, nam asi busy nedaju (hoci ja by som bol za) s odovodnenim, ze je to
duplicitna kapacita. Ak by dali na kazdu radialu priamy bus s Petrzalky, som ochotny uvazovat o
dalsom cakani na NS MHD.
ty chces.