BRATISLAVA. Krematórium v Lamači vnímajú dnes viacerí slovenskí architekti ako „nepateticky monumentálne“. Keď na projekte začal pred 46 rokmi rokmi pracovať architekt Ferdinand Milučký, išlo o prvé krematórium u nás. Výber padol na svahy za Lamačom blízko malého kameňolomu.
„Prostredie tejto architektúry vznikalo vlastne opačne, než je obvyklé. Nesadili sa stromy okolo novostavby, ale architektúra sa zasadzovala medzi staré borovice a duby,“ píše Matúš Dulla z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v monografii o Milučkom. Dnes dodáva, že Krematórium a urnový háj sú naším najvýznamnejším povojnovým architektonickým dielom, dokonca možno najlepším v Československu.
„Je tu úcta a pokora voči prírode, skromnosť prostriedkov,“ vysvetľuje. Milučký nadväzuje na to najlepšie, čo vytvorila európska moderna, napríklad spojenie interiéru s exteriérom len cez celé presklené steny. „Ale nadovšetko výhľad do lesa pri obrade, podobný, ba lepší, ako pri kaplnke vo fínskom Otaniemi od známych Sirénovcov,“ povedal Dulla.
Urbanista Bohumil Kováč hovorí, že práve táto stavba mu ešte ako gymnazistovi ukázala, čo je moderná architektúra prepojená s prírodou. „Určite patrí k tým stavbám, ktoré ma zlákali študovať tento odbor.“ Poctu Milučkému skladá aj hlavný architekt Štefan Šlachta a pripomína, že Milučký dostal Herderovu cenu za architektúru od Viedenskej univerzity.
Milučký sa aj dnes podieľa na obnove, ako oznámilo pohrebníctvo Marianum, ktoré Krematórium spravuje. Majú od neho projekt celkovej obnovy areálu.
 Originálne stvárnené kolumbárium, stavba určená na odkladanie urien. Zväčša sú tu urny významných komunistov. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
 Interiér je prepojený s vonkajším prostredím prírodnými materiálmi, ale aj priehľadmi. FOTO – PETRA BOŠANSKÁ |
