Američania obľubujú štatistiky. Majú zrátané aj stromy v mestách. Preto vieme, že do konca minulého desaťročia prišlo americké hlavné mesto Washington o polovicu území porastených stromami.
Mestá v Severnej Karolíne, Michigane a na Floride v priemere o 27 percent a Chicago s Filadelfiou presne o 16 percent zalesnených plôch.
Samozrejme, nebavíme sa o úbytku za roky, ale desaťročia. Napriek tomu magazín Time v roku 2007 použil prirovnanie, v ktorom trend úbytku zelene v mestách jeho autor postavil na roveň miznutia dažďových pralesov.
Bratislava teda v prípade plánovaného výrubu stromov nedopláca na ďalšiu zo zlých vlastností typických len pre Slovákov.
Ako vidíme, rúbalo sa aj inde. Rozdiel je možno v tom, že kým trend v zahraničí sa mení, nie je isté, či to platí už aj o nás. Pritom sú dobré dôvody na to, aby platilo.
Zabudnime na reči o ochrane prírody či blahodarnom vplyve zelene na zdravie. Sú síce pravdivé, ale nepresvedčia ten typ investorov (alebo úradníkov), ktorí chcú rýchlo zarobiť.
Pozrime sa preto na vzťah stromov a peňazí. Ak dokáže zeleň zarábať, možno prestane ubúdať.
Opäť prieskumy z Ameriky: osemmetrový strom pri dome znižuje ročné náklady na kúrenie a klimatizáciu asi o desať percent; hodnota domov obklopených zeleňou je asi o šesť percent vyššia; nájomné v „zelených“ bizniscentrách je o sedem percent vyššie; ľudia v „zelených“ obchodných štvrtiach míňajú o deväť až 12 percent viac.
Nerúbte zbytočne stromy, dá sa na nich dobre zarobiť.
