Červená, žltá, fialová, zelená. Farby domov sú rôzne, vyfarbujú ich nezávislé od seba, rozhodujú obyvatelia bytov. Funguje to tak aj v zahraničí, vzniká aj tam farebný chaos?
„Je to rozdielne, my patríme do takej nemeckej skupiny a tam má hlavný architekt oveľa vyššie postavanie, nikomu tam nenapadne, že si vyfarbí dom sám.“
Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad navrhuje, aby sa farby regulovali v rámci územných plánov zón.
„To by bolo také najviac zmysluplné riešenie. Treba sformulovať farebnosť tak, aby tu bola istá miera voľnosti a kreativity. O to sme sa snažili aj my v projekte Fasády, že domy nemusia byť úplne zhodné. Jeden dom môže mať červené balkóny, iný sokle. Každý vchod si môže okrem toho spraviť nejaký vlastný motív.“
Prečo ste si vybrali na projekt práve Ružinov?
„Hľadali sme miesta, kde je problém s farebnosťou a zatepľovaním a práve to je na sídliskách. Centrum mesta a staršie štvrte veľmi neprichádzali do úvahy, lebo tam je farebnosť väčšinou vyriešená a opakuje sa. Ružinov má unikátny urbanizmus, ktorý je prehľadný a ľudský. Navrhovali ho ako záhradné mesto a je rozdelený na menšie štvrte.“
Záhradné mesto? Nevytratil sa tento zámer? Ružinov sa za posledné roky zahustil.
„Áno, Ružinov sa zahustil, videli sme to na mapách a je tu možno 20-percentné zvýšenie hustoty, ale zelene je tu stále dosť. Je tu skôr problém starostlivosti o zeleň, musí sa to udržiavať. Ďalším problémom je parkovanie a kvalita parteru, chodníky sa rozpadávajú, je to zanedbané. Rozprávali sme o fasádach, no prízvukovali sme, že na to, aby prostredie vyzeralo dobre, to nestačí. Preto sme navrhovali aj mobiliár. S mestskou časťou sme debatovali o tom, že by sa mohlo začať drobnosťami, napríklad lavičkami alebo budovami, ktoré sú ich, ako v školách a škôlkach, a tie by mali napríklad jednotnú farbu plotov.“
Koľko rokov asi vydržia dnešné farebné fasády zateplených domov?
„Nikto to nechce povedať, no oficiálna životnosť je dvadsať rokov. Závisí to od druhu zateplenia, ak nemá hrúbku aspoň desať centimetrov, je to problém. Preto vznikol nový systém, zatepliť zateplené. Ide o životnosť povrchovej farby nie celého systému. Peniaze totiž potrebujú firmy točiť.“
Keď zateplia už zateplenú a porušenú fasádu, nezhorší to ešte stav domu?
„Je to asi stavebná fyzika, malo by sa to zlepšiť. Dôležité je, aby medzi vrstvy nevnikala voda.“
Bratislava zatepľuje vo veľkom. Používa sa v meste dobrý materiál?
„Súvisí to najmä s cenou. Niektorí robia s minerálnou vatou, niektorí s polystyrénom, no aj polystyrén má rôzne kvality. Dôležité je dodržať pri práci hrúbku materiálu, 15 centimetrov je ideálne. Okrem toho sa musí dodržať technologický postup, aby bol dom úplne utesnený. Farba sa preto musí obnovovať každých dvadsať rokov, lebo keď vzniknú vo fasáde trhlinky, dostane sa do vnútra voda a začne to plesnivieť, čo je nebezpečné.“
Vo vašom projekte navrhujete podkladovú bielu alebo sivú a k nej potom navrhujete doplnkovú farbu.
„Farba by sa líšila podľa štvrte, susedstva, susedia by sa dohodli.“
Myslíte, že je dohoda medzi často neznámymi ľuďmi na viacerých uliciach reálna?
„Asi úplne nie. No závisí to aj od zmeny legislatívy, tlak by mal byť zhora.“
Ako sa na váš projekt pozerali obyvatelia Ružinova?
„Mali sme všelijaké ohlasy, niektorým sa nepáčila sivá, pýtali sa, či ide o návrat do čias komunizmu. No veľa ohlasov bolo aj takých, že radšej sivé, ako to, čo je teraz. Mestský urbanizmus nie je o solitéroch, jednotlivých domoch. Domy boli kedysi sivé, lebo vtedy inú farbu nemali. Paneláky však nie sú nejaké výrazné budovy a vo svojej tektonike neunesú divokú farebnosť, majú pôsobiť ako celok. Vyniknúť by mala napríklad zeleň, keď hovoríme o zelenom meste.“
Nakoľko zatepľovanie zvýši životnosť panelákov?
„To je nebezpečná otázka. Zlé zatepľovanie ju môže znížiť. Keď sa podeň dostane voda, tak to môže preniknúť do konštrukcií a hrdzavieť.“
Ako to ľudia zistia?
„Dom začne praskať.“
Boli také prípady v Bratislave?
„Myslím, že veľmi nie. No vypuklejšie je to na vysokých panelákoch, ktoré sú v Petržalke, tam sú vidno popraskané panely, ktoré lepia, a to je na pováženie, lebo v Petržalke je zlé podložie. No a celková životnosť panelákov? Projektované sú asi na osemdesiat rokov, ale môže to byť aj oveľa menej, a to je problém. Aj o tom by mala komunita susedov diskutovať, no túto tému asi žiadny politik neotvorí. Obyvatelia by sa mali nad tým zamyslieť, vlastnia pozemok pod panelákom, no keď začne dom praskať, tak ich vysťahujú, lebo pôjde o ohrozenie života.“
Zatiaľ sa to nedeje.
„Zatiaľ to stále nie je tých 80 rokov, no už sa blížime.“
Po revolúcii sa hovorilo o masívnom vysťahovávaní ľudí z panelákov, v Bratislave k tomu neprišlo.
„V Nemecku to vidieť. Východné Nemecko sa vyľudňuje a ľudia z panelákov odchádzajú do rodinných domov. Existuje tam sídlisko s veľkosťou polovice Ružinova, kde je asi každý tretí dom skoro prázdny a niekde aj celá bytovka. Využívajú tam drvičku panelákov. A keď panelák rozdrvia, začne tam rásť zeleň. Niektoré paneláky sú potom akoby osamotené až v lese (smiech). U nás nie je vysťahovávanie v takej miere možné, ľudia nemajú toľko peňazí.“
Farebné sú sídliská. No čo zatepľovanie centra Bratislavy, je možné aj to?
„Je tam pamiatková zóna, kde sa musia ku každému okienku vyjadriť pamiatkari. Zateplenie zmení charakter domu, Pri panelákoch to tak neprekáža ako pri staršej budove.“
Existuje nejaký spôsob ako zatepliť pamiatku alebo historickú budovu?
„Je to obrovský problém, zateplením prichádza mesto o genius loci, lebo omietky sa stanú rovnaké, domy stratia proporcie. No Hrad asi zatepľovať nebudeme (smiech). Existujú špeciálne omietky, majú však veľmi nízky tepelný odpor. Potom sa dá ešte zatepľovať zvnútra, len to je technologicky náročnejšie. Situácia bude ešte komplikovanejšia, lebo Európska únia sa snaží, aby v roku 2020 všetky novopostavené a aj zrekonštruované budovy boli v pasívnom štandarde, čiže aby to boli domy s nulovou spotrebou. V Nemecku teraz skúmajú rôzne nové materiály.“
Farebný Ružinov.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pri zatepľovaní je podstatné tesnenie a hrúbka materiálu.
FOTO - ARCHÍV SME
