Bytovku obliekli aj do maskáčov. Dúhové sídliská má skrotiť zákon

Chaos pri fasádach by mohla zastaviť až zmena zákona. Do farebnosti by mali zasahovať obce

Architekti a dizajnéri chcú skrotiť zatepľovanie nadivoko. Rakúšania sídliská vyfarbujú ako celok.

RUŽINOV. Vojenské maskáče majú za úlohu maskovať. Keď sa však do vojenského mundúru oblečie dom, neskrýva sa, ale naopak púta pozornosť. Taký je aj maskáčový panelák v bratislavskom Ružinove.

Stojí blízko sídla vládneho Smeru na Súmračnej v Bratislave a obe budovy sú symbolom tejto ulice. Maskáčový dom púta pozornosť hneď po vystúpení z električky.

Sivá, tmavšie i svetlejšie zelená, kaki, farby domu prekvapia. Absurdnosť paneláka ešte podčiarkujú žiarivé farebné fasády susedných bytoviek.

Každý po svojom

Projekt Fasády

dizajnéri: Katarína Lukić Balážiková; Hana Hudáková; Bc. Juraj Pecho; Mgr. art Veronika Melicherová;
architekti: Branislav Škopek; Martin Uhrík, PhD; Ing. Arch. Alena Bindzárová.
sídlisko Ružinov rozdelili na menšie celky, ktoré nazvali susedstvá, obyvatelia domov by mali spoločne riešiť fasádu;
základnou farbou – biela, sivá + osem doplnkových farieb;
navrhli aj mobiliár a prvky , ktoré by nafarbili farbou susedstva.

Fasády domov najmä po zateplení prefarbujú zväčša podľa toho, ako rozhodnú obyvatelia. Hlavná architektka či stavebný úrad stoja bokom.

„Váš dom a jeho fasáda je súčasťou verejného priestoru, pozerajú sa naň vaši susedia, hrajú sa pred ním vaše deti, vidia ho návštevníci a turisti. Je to vaše susedstvo.“

Pod týmto heslom spustilo občianske združenie projekt fasády.

Skupina mladých architektov a dizajnérov z občianskeho združenia Open Design Studio a architektonického štúdia SUA navrhuje, aby mali farby spoločné pravidlá.

Najskôr urobili urbanistický výskum, preskúmali súčasný stav, zmapovali mestskú časť Ružinov a navrhli riešenia.

Projekt má pomôcť nielen obyvateľom a vlastníkom bytov pri rozhodovaní o farbe ich paneláka.

„Mohol by byť jedným z krokov k funkčnej legislatíve, ktorá by fasády pomohla v budúcnosti regulovať,“ vraví Denisa Zlatá, PR manažérka celého projektu.

Navrhované riešenie projekt Fasády.

Manuál pre bytovky

Biela či sivá. Také by mali byť podľa projektu Fasády základné farby panelákov. K nim ponúkajú architekti a dizajnéri na výber z ôsmich doplnkových farieb.

Dnešné zákony hovoria, že na farbe by sa mali dohodnúť susedia.

Zástupca starostu Ružinova Ján Buocik (SDKÚ) chce, aby tento manuál na farbenie fasád neostal len na papieri, mali by ho zohľadňovať pri povoľovaní nových fasád.

Návrh

Povoľovanie fasád

správca domu by mal podať ohlášku na stavebný úrad;
ten by mal stavebníka predvolať pre farebné riešenie domu.
úradníci by šli na obhliadku bytovky a okolia domu a ponúkli by projekty fasád pre Ružinov;.
navrhli by zmenu farieb tak, aby čo najviac rešpektovali farebnosť v okolí;
stavebný úrad by mal nakoniec vydať oznámenie, že proti novej fasáde nemá námietky (Zdroj: Ružinov)

V Ružinove chce presadiť nový postup. Správca domu by mal podať ohlášku na stavebný úrad. Ten by mal stavebníka predvolať pre farebné riešenie domu na referát územného plánovania úradu. Zamestnanci referátu by potom mali ísť na obhliadku bytovky a okolia domu a stavebníkovi ponúknuť projekty fasád, ktoré v Ružinove existujú.

„Diskusiou so stavebníkom pracovníci navrhnú zmeniť farebné stvárnenie fasády tak, aby čo najviac rešpektoval farebnosť v okolí,“ hovorí Buocik. Stavebný úrad by mal nakoniec vydať oznámenie, že proti novej fasáde nemá námietky.

Poslankyňa Tatiana Tomášková (SDKÚ) plánuje zasa na zasadnutie mestskej časti 16. apríla predložiť odporučenie miestnemu úradu, aby bral do úvahy ružinovské projekty fasád a usmerňoval stavebníka. Návrh už schválila miestna stavebná komisia.

Zastaviť farebný chaos v súvislosti s fasádami chce Buocik aj zmenou zákona. Spustil výzvu na riešenie regulácie farebnosti fasád. Ľudia, ktorí ju podpíšu, žiadajú ministerstvo dopravy a výstavby, aby novelizovalo stavebný zákon.

„Navrhujeme, aby mestá, obce a mestské časti mali právo vydávať záväzné stanoviská, ktorými vyjadria súhlas či nesúhlas s navrhovaným farebným stvárnením fasády stavieb,“ vraví Buocik.

Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy a výstavby, vraví, že pri príprave nového stavebného zákona sa venovali aj regulácii farebnosti fasád.

„V novom stavebnom zákone by mala mať samospráva, prostredníctvom územného plánu, kompetenciu regulovať farebnosť fasád.“ O znení zákona však rozhodne vláda a parlament.

Aj 500 bytov

Okrem projektu Fasády sa koncepcii pri zatepľovaní venuje aj projekt Farba 500 bytov, ktorý pre rovnomennú štvrť v Ružinove vypracovala Aliancia 500 bytov.

Za koncepciou stoja architekti Matúš Vallo a Oliver Sadovský, ktorí sú aj autormi projektu mestské zásahy, čiže riešení pre verejný priestor.

Rakúsko: pastelové farby

Za príkladom koncepčného fungovania stačí ísť do Rakúska, kde si domy ani bytovky ľudia nevyfarbujú sami.

„V Rakúsku sa k tejto téme pristupuje veľmi komplexne v rámci chránených zón. Napríklad vo Viedni pripomienkujú všetky podania a ich vizuály mestskí architekti, ktorí chránia kompozičné, materiálové vplyvy a farebnosť,“ hovorí Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy, ktorá študovala a pôsobila aj vo Viedni. „Pri významných architektonických počinoch je základnou ochranou pri zmene farebnosti autorské právo, a tým rozhodnutie autora.“

Konrad vraví, že farebnosť fasád, a to aj pri zatepľovaní, má veľký vplyv na tvorbu mestského prostredia. Farby preto Rakúšania regulujú aj v menších mestách.

„V Rakúsku preferujú pastelové farby a každý inovatívny zámer musí prejsť odbornými komisiami,“ dodáva architektka. „Pri sídliskách zo 70. a 80. rokov, keďže v nich prevládajú nájomné mestské byty, platí, že pri revitalizácii alebo pri zatepľovaní sa farebnosť nemení alebo pri zmene sa sídliská riešia ako jedna celistvá farebná kompozícia.“

Zateplenie nie je naveky

Panelák nie ako samostatný dom s vlastnou farebnosťou, ale ako súčasť susedstva a priestoru, je jedna zo zásad projektu Fasády.

Ružinov si architekti a dizajnéri z projektu vybrali preto, lebo sídlisko navrhovali ako záhradné mesto rozdelené na štyri základné štvrte – Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň. Práve v menších častiach by sa preto dal rozvíjať komunitný priestor a susedstvo.

„Hovorí sa, že je to najkrajšie sídlisko na Slovensku,“ vraví Hana Hudáková, dizajnérka z projektu Fasády. Na koncepciu a skrotenie divokej farebnosti nie je podľa nej neskoro, hoci mnohé paneláky dnes už žiaria farbami.

„Fasády sa namaľovali, no po čase sa budú musieť premaľovať, zatepľovanie má svoju životnosť. Chceme mať rozbehnutý projekt, aby ľudia videli, ako to vyzerá.“

Krikľavé farby na domoch nepôsobia podľa dizajnérky príjemne.

„Problémom sú nielen farby, ale aj rôzne ornamenty či grafiky, niekedy sa na fasády kreslí. Mesto je vizuálne znečistené, podobne je to aj pri bilbordoch, stačí prejsť za hranice Rakúska a hneď vidno rozdiel.“

Prečítaj si rozhovor s architektom projektu Fasády

Pozri si projekt Fasády - tu

Prečítaj si stĺpček Mareka Chorvatoviča o strachu zo sivej - tu

Za nebezpečné fasády v centre dávajú pokuty

Obnovu domu v Starom Meste komplikuje ochrana pamiatok. Majú tam tím, ktorý kontroluje aj staré fasády.

STARÉ MESTO. Padá omietka, domy sú odkryté až na tehlu. V centre Bratislavy je veľa nebezpečných starých domov.

Od mája minulého roku kontrolujú stav budov dvaja zamestnanci stavebného úradu Starého Mesta. Minulý rok odhalili 181 a tento 101 nedostatkov, vraví hovorca Tomáš Halán. „Majiteľov písomne vyzvali na ich odstránenie v súlade so stavebným zákonom.“

Musia zabezpečiť, aby dom neohrozoval život a majetok ľudí. Najčastejšie išlo podľa hovorcu o problémy s fasádou, napríklad praskliny a padajúca omietka.

Stavebný úrad nevie povedať, koľko pokút dali za ignorovanie výzvy. Evidujú len všetky pokuty dokopy. „Minulý rok to bolo viac ako 37tisíc eur.“

Opravy domov v centre komplikuje aj to, že veľa z nich sa nachádza v pamiatkovej zóne alebo sú priamo pamiatkou. Rekonštrukciu musí v takom prípade schváliť Krajský pamiatkový úrad, ktorý určí aj jej podmienky.

„Každá stavba sa rieši individuálne v závislosti od charakteru nehnuteľnosti, lokality alebo jej zaradenia medzi kultúrne pamiatky,“ hovorí Halán.

Situácia je podobná aj pri zatepľovaní. Ochrana architektonickej a pamiatkovej hodnoty má prednosť pred energetickou hospodárnosťou, hovorí Mária Bartová z pamiatkového úradu. Platí to vtedy, ak by sa napríklad pri zatepľovaní neprijateľne zmenil vzhľad alebo charakter budovy. Novostavieb v pamiatkovej zóne sa tieto obmedzenia netýkajú.

„Napríklad pri domoch z funkcionalistického obdobia, ktoré je charakteristické hladkou fasádou bez členenia, akceptujeme zateplenie v minimálnych hrúbkach,“ povedala Bartová.

Matej Dugovič