Vlastne je jedno, či sa necháte rozčúliť, keď malých futbalistov vyhadzujú z karlovoveského ihriska, alebo rokovaním o Starej tržnici, alebo výmenou riaditeľov v mestských organizáciách.
V týchto a ďalších prípadoch narazíte na toľko hlúpych argumentov, že aj keď netušíte, kde je pravda, s istotou viete, kde sedia idioti.
Napríklad tvrdenie úradníka, že nevedel o zákonnej povinnosti zverejňovania zmlúv. To musí byť buď dôkazom existencie pekla na zemi, alebo potvrdením, že miera tuposti v lokálnej politike je napriek obrovskému talentu poslancov Národnej rady ešte rádovo väčšia.
Nielen pre toho úradníka, ale aj pre konanie karlovoveskej starostky, ktorá nenašla dôvod poslať ho prinajmenšom na úrad práce.
Alebo úprimné vyznanie bratislavského šéfa smerákov Slavomíra Drozda, že riaditeľov kultúrnej či športovej organizácie treba vymeniť, lebo je to „ako keď sa mení vláda, menia sa aj ministri“. Keby k tomu ešte dopovedal známu floskulu o nominovaní nadstraníckych odborníkov, tak už by nebolo treba nikoho meniť, pretože vyššie sily by na mesto zoslali armagedon.
Zo sledovania bratislavských lokálnych príbehov jasne vyplýva, že odsúhlasenie Starej tržnice ambicióznemu projektu je zázrakom na Zemi.
Napriek tomu platí, že decentralizačná teória o lepšej správe vecí verejných na lokálnej úrovni zatiaľ v Bratislave funguje len spolovice. Totiž kontrola zdola už vďaka uvedomelým aktivistom akotak beží, ale na rozhodnutia a intelekt ich volených zástupcov má nulový vplyv. © SME
