Proti zrušeniu ochrany unikátnej Kochovej záhrady, ktorá je v druhom najvyššom stupni ochrany podľa zákona o ochrane prírody, sa postavili niektorí pracovníci Botanického ústavu SAV, ochranári, obyvatelia z okolia aj mestská časť Staré Mesto. Ak záhradu vyjmú zo štvrtého ochranného pásma umožní to jednoduchšie schvaľovanie výrubov. Tiež by ju potom mohol vlastník Krajský úrad predať.
Botanici vystríhajú pred rušením ochrany
Pracovníci Botanického ústavu Marek Slovák a Jaromír Kučera navrhujú pozastaviť prehodnocovanie stupňa ochrany chráneného areálu Kochova záhrada, kým sa neskončí botanický prieskumu.
Na ten potrebujú odborníci aspoň jednu vegetačnú sezónu. Počas nej chcú urobiť inventarizáciu všetkých druhov rastlín. Vo vyše sedemdesiatročnej záhrade ju robili naposledy v sedemdesiatych rokoch. Botanici vo svojom stanovisku píšu, že jej vyňatie z 3. až 5. stupňa ochrany by v budúcnosti mohlo areál vážne ohroziť či viesť k jeho zániku, pretože ide o lukratívne miesto.
Jednoduchšie výruby
O zrušenie ochrany požiadala Asociácia priemyslu a ochrany prírody, ktorá tu zorganizovala viacero akcií – brigády, čistenie, ošetrenie niektorých drevín či ich výrub. Tvrdí však, že ju treba zrevitalizovať a súčasná ochrana jej v tom „zväzuje ruky“.
So zrušením ochrany súhlasila aj Štátna ochrana prírody. Svoje stanovisko zdôvodňuje tým, že aktuálny zákon o ochrane prírody a krajiny už nechráni nepôvodné druhy rastlín, čo bolo dôvodom pre vyhlásenie ochrany areálu v minulosti.
Zmena v prípade zrušenia 4. ochranného pásma prírody by pre záhradu znamenala napríklad jednoduchší postup pri schvaľovaní výrubov. V prípade, ak by stupeň ochrany bol nižší ako tretí, záhradu by mohol získať súkromný vlastník, čo teraz nie je možné.
„Pogrom“ na záhrady
Botanici ohodnotili (po obhliadke 27. januára 2007) zdravotný stav jednotlivých drevín ako veľmi dobrý. Záhrada si podľa nich nevyžaduje výrazné zásahy či asanáciu.
Proti vyňatiu Kochovej záhrady z pásma prírodnej ochrany protestujú aj ochranári. Podľa nich je nová stratégia ochrany prírody, ktorá spočíva výhradne v ochrane pôvodných druhov rastlín či drevín, „pogromom“ na doteraz chránené záhrady v mestách. A Kochova bude v tejto súvislosti precedensom.
„Naviac zákon nerozlišuje ani medzi ochranou drevín rastúcich v prírode a v meste – pritom stromy v meste majú iné životné podmienky a zväčša nemôžu konkurovať svojimi rozmermi tým, ktoré žijú v prírodných podmienkach. Vzhľadom na ich význam pre mesto a jeho obyvateľov by mali byť chránené ešte prísnejšie ako vo voľnej prírode,“ hovorí Marián Huba z tamojšieho občianskeho združenia Fialkové údolie. Dodáva, že ak sú v lese chránené duby s obvodom nad päť metrov, v meste by mali byť chránené aj menšie, lebo tam nemajú šancu dorásť do takých rozmerov.
Stupeň ochrany zaručuje nepredajnosť areálu
Záhrada vytvára jednotný celok s budovou Kochovho sanatória – obe sú chránené aj ako pamiatky. Budovu pred vyše rokom predala Fakultná nemocnica súkromnej spoločnosti R2.
Záhrada je od roku 1998 majetkom Krajského úradu v Bratislave, ten ju zveril pred dvoma rokmi do správy mestskej časti Staré Mesto. Kým je v 3. až 5. stupni ochrany, je podľa zákona nepredajná. To však neplatí v prípade 1. a 2. stupňa. Nový majiteľ by sa potom mohol snažiť o jej preklasifikovanie na stavebný pozemok.
Aby sa takémuto riziku predišlo, odborníci navrhujú, aby záhrada nebola vyňatá z režimu prírodnej ochrany, ale zmenila sa len kategória ochrany. „Ak prírodovedný výskum potvrdí, že má nastať zmena, pretože charakter ochrany nezodpovedá zákonu, nech sa urobí plynulou prekategorizáciou. Záhrada môže byť chránená napríklad ako prírodná pamiatka so 4. stupňom ochrany a zároveň ako biocentrum regionálneho významu. To sa týka aj ďalších hodnotných areálov mestskej zelene, ktorým hrozí po zrušení ochrany zánik,“ hovorí environmentalista a geograf Mikuláš Huba zo Spoločnosti za trvalo udržateľný život.
Biokoridor nadväzujúci na okolie a Horský park
V záhrade sa podľa odborníkov za 70 rokov vytvorili unikátne prírodné podmienky, sú tu dreviny s veľkou hodnotou a žijú tu podľa zoológov aj chránené živočíchy (roháč obyčajný, fúzač alpský, žltáčiky, vidlochvosty, mloky či ďatle).
„Napriek tomu, že nejde o pôvodný prírodný biotop, záhrada tvorí ustálený a botanicky hodnotný celok, v ktorom sa dá pozorovať postupný prechod umelo vytvorenej záhrady k poloprirodzenému typu ekosystému,“ hovorí Jaromír Kučera z Botanického ústavu. Dodáva, že slúži ako dôležité biocentrum aj biokoridor nadväzujúci na okolie a Horský park.
