tný večer v bývalom Véčku. Okrem neho prišiel aj Karol Kajdi z dopravného podniku a Peter Klučka z firmy Bratislavská integrovaná doprava.
Tentoraz, možno zo záujmu, možno preto, lebo idú voľby, sedeli známi ľudia aj v publiku. Prišli komunálni poslanci Pavel Blažej a Peter Tatár, hlavný architekt Štefan Šlachta a pracovníci magistrátu – Tatiana Kratochvílová z oddelenia cestného hospodárstva a Ivan Macko, zodpovedný za územný rozvoj mesta.
Ten sa však napriek vyzvaniu moderátorky k veciam súvisiacim s dopravou vyjadriť nechcel.
Ohnivá diskusia sa týkala najväčšieho problému Bratislavy – dopravy, s ktorou súvisí aj nová investičná výstavba. V meste sú zápchy, pri najmenšom probléme, akým je sneženie či nehoda na jednom z uzlov, vznikajú kritické situácie.
V meste vznikajú polyfunkčné kolosy a byty, a tak pribúd áut, ktoré potom stoja v zápchach. Čoraz menej ľudí využíva hromadnú dopravu, ale aj tí, čo sú na ňu odkázaní, na ňu nadávajú. Kedysi bol pomer hromadnej dopravy k individuálnej 70 ku 30, dnes je to skoro jedna k jednej. „Nerobme si ilúzie, že tento trend zastavíme,“ povedal Klučka.
Prilákať aspoň určitú časť ľudí späť do hromadnej dopravy by mohlo okrem zlepšenia služieb hromadnej dopravy aj zavedenie integrovanej dopravy. Tú plánuje mesto spolu so SAD a železnicami v roku 2008. Na jeden lístok by mohli Bratislavčania aj ľudia z okolia cestovať vlakom, diaľkovým autobusom či MHD.
Problémom sú aj peniaze. „Mestské cesty i MHD využívajú aj dochádzajúci ľudia, ale kde sú od nich dane?“ spýtala sa Kratochvílová. Z päťmiliardového rozpočtu mesta ide na dopravu polovica. Podľa zákona sa pritom obec môže zadlžiť len do polovice svojho rozpočtu. Bratislava už išla na maximum.
Zmenu by si žiadalo linkovanie MHD, aby ľudia nemuseli prestupovať a voziť sa cez centrum, a viac kilometrov električkových tratí, povedali ďalší diskutujúci. Jedna rýchloelektrička v Petržalke situáciu podľa nich nevyrieši.
„Aby bola doprava efektívna, Bratislava by mala mať pri svojej veľkosti 80 kilometrov koľají, a má 36,“ povedal odborník na dopravu Juraj Hrubiško.
Treba aj obmedziť tranzitnú dopravu v meste – pomôcť má nultý diaľničný okruh a tunel Sitina.
„Ale nie je všetko len o peniazoch,“ povedal jeden z diskutujúcich. Zlepšiť situáciu by mohlo rozšírenie pešej zóny, ale v takej podobe, ako je to teraz. „Denne tam musíme uhýbať pred autami,“ povedala režisérka Marta Gogálová.
Hlavné príčiny zlého stavu
– málo peňazí v mestskom rozpočte, napríklad na zahustenie liniek hromadnej dopravy či na rekonštrukcie ciest
– chýbajúca vízia či systémové riešenie
– zahusťovanie zástavby bez napojenia na verejnú dopravu, čo vytvára nové zdroje masovej individuálnej dopravy
– slabá preferencia hromadnej dopravy na križovatkách
– živelný boom automobilizmu
– malá atraktivita hromadnej dopravy
Možné riešenia
– zaviesť integrovanú dopravu so záchytnými parkoviskami
– zlepšiť služby hromadnej dopravy
– obmedziť veľkorozmernú výstavbu na miestach, ktoré už dnes neunesú dopravnú záťaž
– obmedziť tranzitnú dopravu v meste a rozšíriť pešiu zónu v centre
