FOTO
Podstatou zákona by malo byť osamostatnenie Bratislavy do podoby vyššieho územného celku, dostala by sa tak do postavenia okolitých hlavných miest, akými sú Viedeň či Praha. Vlani sa práve z tohto dôvodu snahy o nový zákon odložili. Zároveň s Bratislavou totiž o osamostatnení uvažoval aj Spiš, no premiér pred rokom vyhlásil, že pred regionálnymi voľbami nie je vôľa meniť usporiadanie žúp. Voľby teda prebehli po starom, s ôsmimi župami. "Ak sa budeme vyhovárať na nedostatok politickej vôle, prebehnú i komunálne voľby a nič sa nezmení," povedal vtedy starosta mestskej časti Bratislava-Nové Mesto Richard Frimmel.
Starostovia mestských častí, ktorí spolu s primátorom vlani nový zákon presadzovali, nedávno zverejnili informáciu, že pripravujú vlastnú verziu zákona. Klub starostov tvrdil, že zákon sa do komunálnych volieb dá stihnúť. V auguste by sa predložil do vlády a v septembri do prvého čítania v parlamente.
V niektorých bodoch sa primátor so starostami zhodol, od iných sa Andrej Ďurkovský dištancoval. Kým starostovia chcú posilniť postavenie mestských častí, primátor chce silnú Bratislavu. "Primátor je proti návrhu starostov, aby sa majetok mesta rozdelil 17 mestským častiam. Bratislava by sa tak stala len akýmsi súmestím," tvrdí Chudinová. Ak by sa majetok delil, podľa hovorkyne by sa oslabilo postavenie nielen obce Bratislava, ale aj hlavného mesta. Dnes mestské časti hospodária s majetkom mesta, ale majú aj svoje vlastníctvo. V Prahe napríklad platí, že majetok nadobudnutý mestskou časťou sa stáva majetkom mesta.
Starostovia si myslia, že mestské časti majú priveľa úloh a primálo peňazí. "Mesto by malo zabezpečovať celomestské úlohy - osvetlenie, dopravu, bezpečnosť, ochranu a čistotu, nakladanie s odpadmi či zahraničnú politiku," povedala tajomníčka klubu starostov Valéria Reháčková.
Ako financovať hlavné mesto
Veľkou témou bolo vlani financovanie hlavného mesta a to jednak voči župe, ale aj voči iným mestám na Slovensku. Mestu by sa podľa Chudinovej nepáčilo, aby každoročne v parlamente mimobratislavskí poslanci diskutovali o tom, koľko by mala dostať Bratislava. "Nie je najvýhodnejšie, aby mala Bratislava samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte," povedala Chudinová. Lepšie by podľa nej bolo presne stanoviť percento z rozpočtu - tým by sa zaručilo, že suma pre Bratislavu bude rásť úmerne k rastu štátneho rozpočtu, do ktorého ako hlavné mesto najvýraznejšie prispieva. "Kapitola v štátnom rozpočte by okrem toho nezaručovala, že peniaze by sa nepoužili v prípade potreby na iné účely," povedala Chudinová.
Voči župe má mesto výhradu, že vyberá daň z motorových vozidiel - tieto peniaze z veľkej časti zaplatia bratislavskí vodiči, a potom sa použijú aj do okresov Malacky, Pezinok a Senec, ktoré sú súčasťou župy. "Peniaze, ktoré sa v hlavnom meste vyprodukujú, majú v Bratislave aj zostať," povedala Chudinová.
Menej poslancov
Ďalšou témou je počet mestských častí a počet poslancov v mestskom zastupiteľstve a jeho zloženie. "Primátor neuvažuje o zrušení mestských častí ani o znížení ich počtu," povedala Chudinová. Mesto je však za zníženie počtu poslancov v mestskom zastupiteľstve aj v zastupiteľstvách mestských častí. To isté sa už podarilo v Košiciach, kde sa bude tento rok v komunálnych voľbách voliť takmer o polovicu menej poslancov. Košičania dokonca odstránili pravidlo, že každá mestská časť musí mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. "V Bratislave by sa na 10-tisíc obyvateľov mohol voliť jeden poslanec. Každá z menších mestských častí by mala v mestskom zastupiteľstve jedného poslanca," povedala Chudinová. Počet mestských poslancov by sa tak znížil z dnešných 80 na približne 43. V tomto bode sa primátor zhoduje so starostami.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Prečo samostatnú Bratislavu
Bratislava by nemala byť súčasťou iného územného celku a mať v ňom postavenie ako iné mestá (Malacky, Pezinok, Senec), tvrdia členovia klubu starostov mestských častí Bratislavy.
* Bratislava je sídlom mnohých štátnych i medzinárodných inštitúcií a poskytuje im infraštruktúru,
* v rámci dnešného kraja sa Bratislava podieľa na tržbách z cestovného ruchu 91 percentami,
* cesty v správe mesta a hromadnú dopravu využívajú nielen Bratislavčania, ale len oni ich svojimi daňami financujú,
* z dane z motorových vozidiel, na ktorej sa Bratislava podieľa 80 percentami, nedostáva mestská samospráva nič. (lin)
Pokusy o novelizáciu
Novelizovať zákon o Bratislave z roku 1990 sa pokúšali všetci traja doterajší primátori. Oba predchádzajúce pokusy stroskotali na nezhode mesta a mestských častí. Prvýkrát to bol Peter Kresánek pred komunálnymi voľbami v roku 1994. Primátor Jozef Moravčík prišiel s myšlienkou novely v roku 2000. Návrhy sa stretli s nesúhlasom mestských častí.
Zmena členenia žúp bola súčasťou programu viacerých strán, vlani pred regionálnymi voľbami sa k územnosprávnemu členeniu Slovenska vyjadrovali viacerí politici. Únia miest Slovenska tvrdila, že zmena je nevyhnutná - treba rešpektovať prirodzené regióny a vytvoriť aspoň 12 žúp. Konzervatívny inštitút, ktorého riaditeľ Ondrej Dostál je miestnym poslancom Bratislavy-Starého Mesta, navrhoval 16 žúp. Proti zmene krajov sa vyjadrila ĽS-HZDS. (lin)
Autor: LINDA VASIĽOVÁ
