Petržalské zastupiteľstvo sa vyjadrilo k návrhu územného plánu zóny celomestské centrum Petržalka (územie medzi Starým a Prístavným mostom). Vo svojom stanovisku žiada mestská časť Petržalka znížiť množstvo stavieb na tomto území a zväčšiť množstvo zelených plôch. Ďalej nesúhlasí s viacerými konkrétnymi dopravnými riešeniami - s rušením chodníkov v niektorých úsekoch, rozširovaním severnej časti Einsteinovej o ďalší jazdný pruh či s umiestnením dvoch jednosmerných mostov na Veľký ostrov.
Marta Kropiláková z ateliéru Markrop poslancov uistila, že pripomienky mestskej časti akceptovali a považovali ich za prínos. "Najmä čo sa týka riešenia dopravy," dodala.
Návrh územného plánu zóny, ktorý zmení súčasný ráz petržalského nábrežia, predložil na pripomienkovanie magistrát. Vypracoval ho architektonický ateliér Markrop, ktorý bol aj autorom ideového návrhu urbanistického riešenia.
Lokalita celomestské centrum Petržalka je náprotivkom zóny Pribinova a zatiaľ je nevýrazná a zanedbaná, výnimkou sú prírodné územia, ako napríklad lužný a Soví les. Na území medzi Starým mostom a Mostom Apollo by mala byť centrálna mestská zástavba. Tá nadviaže na prírodné územie Sadu Janka Kráľa a za ňou už bude nasledovať opäť zelené územie a vodácke areály.
Prírodný ráz budú mať dva nové ostrovy, ktoré vzniknú z územia bývalého Lida a Sovieho lesa a popri dnešnej hrádzi by tak vznikol nový dunajský kanál. Ostrovy by mali slúžiť na rekreáciu a šport. Stavby na nich však musia byť riešené tak, aby zniesli riziko v záplavovom území. Brehy Dunaja by mali byť prispôsobené tak, aby sa dalo podísť až priamo k vode. Vo svojom stanovisku mestská časť Petržalka apeluje, aby bolo schválenie územného plánu zóny podmienené práve vybudovaním tohto (z hľadiska investorov menej atraktívneho) územia v záplavovom pásme. "Ak by sa od tohto upustilo, zelene v tejto lokalite by prudko ubudlo," povedal poslanec Vladimír Jurík.
V časti medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom navrhujú architekti viacúčelovú halu pre 15-tisíc divákov, vhodnú na kultúrne aj športové podujatia. Pozdĺž nábrežia bude promenáda. Kompozícia vnútorného priestoru nového nábrežia je riešená tak, aby sa zachovala veduta aj priehľady na Hrad. V blízkosti diaľnice sú situované administratívne budovy a centrá. Návrh ráta s tým, že územie od hrádze smerom k rieke sa vyvýši o dve až tri poschodia - na úroveň hrádze. Z tej by sa potom mal stať chodník pre peších. Dráha pre cyklistov by viedla popri hrádzi. V strednej a prednej časti územia budú bytové domy, kaviarne, reštaurácie či galérie. Bytové budovy by mali byť päť- až osempodlažné, vyše 24-podlažné a výšková dominanta by mala mať do 30 podlaží. Spolu by v nich malo byť 1 130 bytov pre asi štyritisíc obyvateľov. Aby sa zjednodušil kontakt medzi celomestským centrom a Petržalkou, ktorú od neho odrezala diaľnica, architekti navrhujú, aby okrem piatich lávok premosťoval diaľnicu aj 20 metrov široký nadchod.
Násypovú nepriechodnú konštrukcia cesty k Starému mostu má nahradiť estakáda. Tá zjednoduší prechádzanie chodcov medzi Sadom Janka Kráľa, štadiónom Artmedie a novou časťou petržalského nábrežia.
O tom, kto bude investorom v tejto zóne, rozhodne mesto. "Buď sa rozpredajú jednotlivé bloky - územie je rozdelené na 38 samostatných častí, každá má zvlášť stanovené limity využitia, koeficient zastavanosti aj zelene - alebo sa nájde developer pre väčšie časti," povedala Kropiláková. V súvislosti s prepojením celomestského centra Petržalka s náprotivnou zónou Pribinova ráta návrh aj s možnosťou, že by tieto centrá spájal most pre peších.
Ochranári majú voči návrhu územného plánu zóny výhrady. "Napriek tomu, že už pri zámere návrhu sme sa vyjadrili proti akejkoľvek zástavbe na území lužného lesa (v lokalite Lido) a magistrát túto pripomienku akceptoval, návrh územného plánu zóny to nerešpektuje a z lužného lesa zachováva len torzá," povedala Katarína Šimončičová z mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. JANA PARKROVÁ
