V sobotu o pol deviatej sa na Železnej studničke stretli dobrovoľníci, ktorí prišli pomôcť migrujúcim žabám. Práve v tejto rekreačnej oblasti prichádzalo kedysi k najväčšiemu úhynu ropúch na území Bratislavy. Ich jarná migrácia sa končila pod kolesami áut.
Akciu Pomoc ropuchám pri jarných migráciách vyhlásil prvýkrát Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny v marci 1986. „Keďže sa nedá v tejto lokalite celkom vylúčiť automobilová doprava, problém riešime budovaním záchytných zábran. Spoza nich potom ropuchy zbierame a ručne prenášame do najbližších rybníkov,“ vysvetľuje koordinátorka akcie Blanka Lehotská. „Žaby prenášať nebudeme. Len staviame fóliu,“ upresňuje.
Fóliu upevňujú drevenými kolíkmi na úseku dlhom 1400 metrov. Skôr ako sa žaby po nakladení vajíčok začnú vracať z rybníkov naspäť, dobrovoľníci ju opäť zmotajú a očistia, aby žabám nebránila v návrate a mohla sa použiť o rok. „Teraz je ešte pre žaby zima a spia. Rátame, že prebúdzať, migrovať a páriť sa budú tak do troch týždňov. Na prebudenie potrebujú aspoň dve, tri noci s teplotou okolo desať stupňov.“
Okrem organizátorov zo združenia Miniopterus prišlo v sobotu asi 50 dobrovoľníkov. „Včera prišli aj dve triedy z gymnázia na Pankúchovej. Budúci víkend pomoc prisľúbili žiaci zo základnej školy na Nobelovom námestí. Dnes ráno prišli študenti prírodovedeckej či lekárskej fakulty a aktivisti Stromu života. Ročne spoločnými silami zachránime asi 10-tisíc ropúch,“ pochválila sa Blanka Lehotská.
Lenka z prírodovedeckej a Táňa z lekárskej fakulty stavajú zátarasy už piaty raz. „Páči sa nám byť celý deň vonku, kopať, unaviť sa a zašpiniť a zároveň vieme, že to má aj nejaký zmysel,“ povedali. Žaby prídu aj prenášať. „Keď človek vidí žabku zblízka, uvedomí si, aká je milá a zlatá, a pochopí, že sa jej netreba báť ani cítiť k nej odpor,“ povedala Lenka.
