BRATISLAVA. Hlavné mesto sa bude o svoje hradby starať samo. Do začiatku letnej sezóny ich chce znova otvoriť, koncom minulého mesiaca preto začalo s prípravnými prácami a tento týždeň plánuje odštartovať opravu Vtáčej veže. Práve v nej by mala vzniknúť dobová expozícia, kde chce mesto vystavovať halapartne, kuše, meče či muškety.
"Bude to ukážka malej zbrojnice s kópiami zbraní, s akými bránili obyvatelia mesta hradby," uviedla pre TASR Monika Voleková z oddelenie komunikácie a marketingu hlavného mesta.
Práce na hradbách by mali skončiť budúci mesiac. Dovtedy chcú podľa Volekovej opraviť dlažbu i schody a využiť pritom pôvodné schodiskové platne zo zadnej časti hradieb pri Baxovej veži.
Odstrániť sa majú i havarijné častí hradobného a parkanového múru a na Vtáčej veži poškodené časti tehlovej koruny. Pre práce na korune od piatku do nedele (8.5. - 10.5.) zúžia dopravu na Staromestskej ulici v smere do mesta do jedného jazdného pruhu.
Expozícia
Vnútrajšok Vtáčej veže plánuje mesto vyčistiť a umiestniť tam drevenú stenu pre expozíciu. "Následne s ostatnou elektroinštaláciou sa zrealizujú aj elektrické rozvody, ktoré sú pre expozíciu nutné," dodala Voleková. Mesto chce tiež priestor vyčistiť a okrášliť ho trvalkami v kvetináčoch.
Na opravy mesto plánuje dať 23.000 eur. "Celková obnova si vyžaduje vyššie investície, na ktoré bude mesto hľadať v budúcnosti aj zahraničné zdroje," dodala Voleková.
Mestské hradby boli pre ich havarijný stav 13 rokov pre verejnosť zatvorené, slávnostne ich znova otvorili vlani v júni. S nápadom na ich obnovu prišiel Bratislavský okrášľovací spolok. V spolupráci s minulým vedením mesta najprv zorganizoval na hradbách niekoľko brigád a historické múry potom ožili rôznymi dobovými podujatiami i stánkami napríklad s podpecníkmi pečenými v hlinenej peci. Spolku však koncom minulého roka skončila zmluva a nové vedenie mu ju už nepredĺžilo, z čoho bol spolok sklamaný.
Spolok urobil veľa práce...
Nový primátor Ivo Nesrovnal v marci tvrdil, že sa mesto bude starať o hradby buď samo, alebo sa vyhlási súťaž. Nakoniec si samospráva vybrala prvú možnosť, robí to prostredníctvom mestskej organizácie Generálny investor Bratislavy. Voleková pripúšťa, že Bratislavský okrášľovací spolok urobil v spolupráci s minulým vedením mesta na hradbách veľký kus práce. "Súčasné vedenie mesta si však uvedomuje, že zodpovednosť za prevádzkovanie tohto mestského priestoru by mala byť v rukách samosprávy, preto túto zodpovednosť preberá na seba," podotkla.
Pri organizovaní programu je však mesto podľa nej pripravené spolupracovať so všetkými subjektmi, ktoré budú mať záujem. Zatiaľ hovorí o tom, že program na hradbách bude robiť Mestský ústav ochrany pamiatok, mestské múzeum či Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Hradby chce mesto využiť aj pri akciách ako sú Korunovačné slávnosti alebo Dni majstrov ÚĽUV.
Mestské hradby vznikli na prelome 13. a 14. storočia, keď kráľ Ondrej III. udelil Bratislave mestské privilégiá. Ku koncu 14. storočia viedli do mesta tri brány: Michalská-severná, Vydrická-západná a Laurinská-východná. V 15. storočí k nim pribudla menšia Rybná brána vedúca na juh k Dunaju. Do dnešného dňa sa zachovali z pôvodného mestského opevnenia len Michalská brána a časť hradieb pozdĺž Staromestskej ulice spolu s dvoma vežami - Vtáčou baštou a Baxovou vežou.
