Šéf pamiatkarov hovorí, že nálezy z rímskych čias chcú ochrániť.Rímske nálezy na Bratislavskom hrade zasypú, garáže sa predražia
BRATISLAVA. Nový predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer) má pri nástupe do funkcie o problém navyše.
Proti prestavbe okolia Bratislavského hradu a výstavbe podzemných garáží, čo začal ešte Pavol Paška, sa postavilo množstvo ľudí.
Výzvu na zastavenie prác a ich prehodnotenie podpísalo do utorňajšieho podvečera dvetisíc ľudí a ich počet rýchlo rástol.
Podpísali sa aj šéf Greenpeace Juraj Rizman, módna návrhárka Dana Kleinert, mestská a ružinovská poslankyňa Lucia Štasselová (nezávislá s podporou Siete) či staromestská poslankyňa Viera Satinská (nezávislá s podporou OKS).
Pellegriniho zvolili v utorok popoludní, kancelária Národnej rady sľúbila odpovede neskôr.
Výzvu nájdete na stránke Peticie.com >>
História alebo garáže
Fakty
Rímske nálezy na Hrade
keltské oppidum, čiže prvé mestské priestory s murovanými stavbami v stredoeurópskom prostredí;
z nehnuteľných nálezov objavili aj dlažbu, 16,5metrový múr, zvyšky múrov a piliere.
našli aj keltský poklad.
„Nálezy na Bratislavskom hrade z 1. storočia pred Kristom sú unikátne v rámci celej strednej Európy a sme povinní ich chrániť a adekvátne prezentovať ako celok,“ hovorí Štasselová.
„Z hodnotového hľadiska je ich prínos pre Slovensko a Bratislavu významnejší ako garáže pod Hradom.“
Architekt Oliver Kleinert projektu vyčíta, že o výstavbe nebola verejná diskusia.
„Často sme sa stretli pri návšteve iných miest s tým, ako sa dajú aj historické nálezy zakomponovať do súčasnej architektúry,“ hovorí.
V hradnom kopci má vzniknúť 222 parkovacích miest pre poslancov aj verejnosť.
„Mohli by sme mať toľko úcty k našej histórii, že plán budovať garáž ustúpi histórii, a nie história garáži,“ hovorí environmentalista Juraj Rizman.
Posunuli vjazd
Na Hrade objavili stavby z rímskych čias. Časť z nálezov sprístupnia, ale napríklad staré múry zasypú, aby ich ochránili.
Riaditeľ krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič zdôrazňuje, že projekt garáží sa pre zachovanie a ochranu nálezov menil.
„Do zmeny projektu boli zahrnuté zvyšky murovaných stavieb a podláh,“ hovorí Jurkovič.
Pre 16,5metrové torzo múru posunuli vjazd do garáží. Zasypanie tohto múru podľa neho odborníci označili za najlepšiu možnú ochranu.
Jurkovič tiež pripomína, že na severnej terase, pod ktorou garáž budujú, bol v minulosti aj kameňolom a viackrát tam stavali, napríklad tam naviezli aj stavebnú suť z búrania historickej zástavby Kamenného námestia, kde postavili Prior a hotel Kyjev.
Šéf pamiatkarov vyzdvihuje najmä to, že plánovaná výstavba garáží umožnila archeologický výskum.
„Bez neho by sme nedosiahli taký rozsah poznania o minulosti a charaktere osídlenia Hradu, akým disponujeme teraz,“ hovorí Jurkovič.
Archeologický výskum v rokoch 2008 - 2010.
FOTO: ARCHÍV MESTSKÉHO ÚSTAVU OCHRANY PAMIATOK
Nálezisko.
FOTO: TASR
Rímska dlažba, ktorá má byť sprístupnená verejnosti priamo na mieste nálezu.
FOTO: ARCHÍV MESTSKÉHO ÚSTAVU OCHRANY PAMIATOK
Popred sochu Svätopluka chodia nákladné autá.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ