BRATISLAVA. Po úspechu brožovaného sprievodcu po Petržalke s názvom Konduktor vydáva fotograf Martin Kleibl aktualizovanú a rozšírenú knižnú verziu.
V kníhkupectvách by sa mala objaviť v polovici novembra. „Prvé vydanie považujem za demoverziu. Druhé bude rozšírené, aktualizované a veľkorysejšie. Bude mať väčší rozmer aj viac strán,“ hovorí Kleibl.
Na rozdiel od brožúrky, ktorú fotograf a Petržalčan vydal na vlastnú päsť, má pripravovaná kniha s názvom Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou, vydavateľa.
„Je ním malé vydavateľstvo Premedia, ktoré sídli tiež v Petržalke,“ hovorí Kleibl.
V knihe je viac histórie
Sprievodcu autor rozšíril najmä o históriu Petržalky. „Snažil som sa zmapovať najmä 20. storočie, čiže obsadenie Petržalky v roku 1919, okupáciu Hitlerovym Nemeckom a železnú oponu,“ hovorí.
Okrem navrhovaných turistických trás a umeleckých diel vo verejnom priestore nájde v knihe čitateľ rôzne kuriozity ako napríklad betónové slnečné hodiny pri Prístavnom moste, konečnú stanicu metra, plastiky, reliéfy či zabudnuté petržalské ulice s rodinnými domami, ktoré pripomínajú starú Petržalku.
Viaceré z diel, ktoré Kleibl zaradil do brožúrky spred roka, už neexistujú.
„Šiel som si napríklad odfotiť sochu na Ovsištské Námestie, ale už som ju nenašiel. Bola to asi dvojmetrová plechová plastika, pravdepodobne skončila v zbere,“ hovorí.
Podobne je to aj s maľbami na panelákoch, ktoré po zateplení miznú pod fasádnym polystyrénom.
Dávnejšie sa vytratili aj mnohé z miest, ktoré mali nezameniteľný genius loci, ako napríklad lunapark na nábreží či pohostinstvo Propeler, ktoré vystriedala Magio pláž.
Podľa autora knihy sa však takéto zastrčené miesta dajú v Petržalke nájsť stále.
„Takým miestom je napríklad telovýchovná jednota Polygraf pri nábreží, kde je jedno z posledných pôvodných petržalských futbalových ihrísk aj s bufetom. Je to taká oáza,“ odporúča Kleibl.

Podpora cez Starter
Knihu môžu záujemcovia podporiť aj cez server Startovac.cz, cez ktorý zháňajú chýbajúce peniaze na tlač.
„Ľudia si môžu knihu predplatiť za výhodnejšiu cenu a zároveň pomôcť jej vydaniu,“ hovorí Kleibl.
Za väčšie príspevky vymyslel rôzne bonusy ako knihu s autogramom a fotografiou Petržalky či posedenie s autorom knihy v typickej petržalskej krčme Meteor.
Vydanie finančne podporil aj petržalský miestny úrad, pomohol aj grant magistrátu.
Úryvok
„Bývanie v petržalskom parku (Sad Janka Kráľa pozn. red.) nebolo veľmi bezpečné. Okupovalo ho veľa chuligánov.
Z parku si robili divoký západ. Nás deti chránil počas dňa otcov pes Tarzan – nemecký ovčiak s výcvikom. Odprevádzal nás cez park do školy a poobede už čakal na konci parku a odprevádzal nás domov.
Chuligáni mali pred ním veľký rešpekt. Mali s ním už zopárkrát do činenia. Večer a v noci to bol park pre výtržníkov. Učňovská škola im prekážala.
Pamätám si, že na smrť dobodali jedného z učňov a viacerí dostali „nakladačku“. Policajti aj so psami vchádzali do parku cez deň, ale v podvečer odišli. Ostali sme tam sami.
Na otca dokonca strieľali. Otec zorganizoval v rámci učňovskej školy domobranu. Vedľa vstupnej brány do učilišťa z vnútornej strany boli nazhromaždené rôzne palice, drevené aj železné.
Každý učeň, ktorý šiel na vychádzku, mal píšťalku. V prípade napadnutia mal príkaz utekať a pískať.“
Z knihy Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou