Vnútroblok medzi Šancovou, Björnsonovou a Povrazníckou ulicou v Bratislave zveľaďujú obyvatelia, ktorí sa spojili do občianskeho združenia Vnútroblok Slávia. Vedie ho Peter Lukas.
Sú všetci obyvatelia vnútrobloku členmi združenia?
„Už väčšina áno. Z 283 bytov je 180 členských.“
Ako sa vám podarilo spojiť toľko susedov?
„Vyrastal som tu a keď som sa po rokoch vrátil, jedna suseda sa niečo takéto pokúšala riešiť. Ľudia jej hovorili, že sa to nedá, pretože dvor je v hroznom stave. Boli sme síce neznalí, ale presvedčení. Osobne sme obchádzali všetky vchody a pýtali sa, kto by mal záujem, oslovili sme aj domových dôverníkov a tí vo svojich vchodoch šírili osvetu. Začali sme potom organizovať rôzne brigády, a keď ľudia videli, že sa tu niečo deje, tak sami prišli ponúknuť pomoc alebo minimálne poďakovať, že niečo robíme.“
Boli aj takí, čo sa nechali dlho presviedčať alebo rovno odmietli?
„Boli. Niektorých presvedčilo to, že sa tu niečo udialo. Iným sme museli vysvetliť, že nejdeme stavať parkovací dom, ale robíme to pre bezpečnosť všetkých. Ja robím v realitke a vysvetlil som im, že tým, že sa nemusia báť, že im niekto vykradne alebo ukradne v noci auto, im stúpa aj hodnota bytu. Presvedčilo to najmä tých, ktorí mali námietky proti uzatvoreniu vnútrobloku bránami.“
Do dvora sa dá prejsť troma vchodmi. Všetky ste bránami uzavreli vy?
„Jedna brána už tu bola, aby zabránila vstupu návštevníkov neďalekého Randalu (hudobný klub – pozn. red.), ktorí tu robievali bordel. Mali sme problém aj s bezdomovcami, ktorí sem chodievali spávať. Nechali sme dorobiť ďalšie dve a dnes sa tu už môžu bezpečne hrať naše deti.“
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
Ako je to po uzatvorení vnútrobloku s parkovaním?
„Vytvorili sme systém, aby tu parkovali iba tí, čo tu bývajú a máme poplatok 30 eur ročne za auto. Zákon však nedovoľuje, aby sme parkovanie obmedzili, takže prístup dostane každý, kto chce. Funguje to tak, že kto skôr príde, ten skôr parkuje. Ľudia pochopili, že dvor sa nafúknuť nedá a nemajú problém zaparkovať vonku. Nakreslili sme aj parkovacie boxy a máme aj špeciálne parkovacie karty. Ich výhodou je, že každá prináleží nejakému bytu a v prípade potreby si vieme pomáhať. Napríklad minule sa blížila búrka a všimol som si, že niekto má na aute otvorené okná. Zavolal som susede, ktorá má karty na starosti, vypýtal si kontakt na majiteľov auta a dal im vedieť.“
Organizujete na dvore aj nejaké spoločné aktivity?
„Robili sme napríklad program k MDD s občerstvením a súťažami. Robievame aj grilovačky, alebo sa stretávame, ak má niekto sviatok, a tiež pri brigádach ako kosenie či polievanie. Plánujeme aj premietať filmy na jednu veľkú stenu, ale k tomu sme sa zatiaľ nedostali.“
Poznali ste sa medzi sebou predtým?
„Nie, keď sme začínali, boli sme v podstate všetci úplne cudzí ľudia. Dnes sme partia zložená z ľudí zo všetkých vchodov. Dokonca niektorí susedia, čo sa takto spoznali, sú práve spolu na dovolenke.“
Stretávate sa aj mimo takýchto akcií?
„V utorok sa viacerí zvykneme stretávať, ak nie na dvore, tak buď u niekoho doma, alebo u mňa v kancelárii.“
Máte nejaký spoločný majetok?
„Máme prenajatý kumbálik, kde je spoločné náradie. Faktúry za elektrinu a vodu minutú pri spoločných aktivitách platíme z príspevkového fondu. Príspevok je dvadsať eur ročne.“
Prečo bolo treba spojiť sa do občianskeho združenia?
„Občianske združenie je lepšie, keď chcete žiadať o granty a umožnilo nám to aj prenajať si celý vnútroblok od Starého Mesta. Nemôžeme ho, samozrejme, prenajímať ďalej ani mať z neho zisky, ale musíme sa o priestor starať.“
Boli počas vybavovania nejaké komplikácie?
„Pomáhal nám s tým vtedajší starosta Petrek. Neboli sme jeho prívrženci, ale páčila sa mu myšlienka, že keď každý urobí niečo okolo svojho domu, môžeme mať okolo seba čisto. Zmluvu nám môžu síce kedykoľvek vypovedať, ale mestská časť je na našej strane.“
Združenie ste zakladali pred šiestimi rokmi. Ako dlho trvalo, kým boli viditeľné nejaké výsledky?
„Prvé dva-tri roky nebolo vidno žiadne. Náš právnik dával dokopy zmluvu a všetko sa pripravovalo. Dlho sa nám potom nedarilo získať granty, potom sme nejaké peniaze dostali, niečo sme doplatili a svojpomocne sme si spravili detské ihrisko a trávnik s posedením.“
Je vďaka občianskemu združeniu ľahšie vybaviť veci na úradoch?
„Združujeme ľudí rôznych špecializácií a každý má cez svoju profesiu nejaké kontakty. Nemáme tu stavbárov, ale žijú tu advokáti, architekti, herci aj poslanci. Logo nám urobila suseda grafička, jeden sused sa rozumie výsadbe stromov, tak sa o ne stará. Sused architekt navrhol projekt celkovej revitalizácie. Všetci to robia zadarmo, pretože ide o spoločnú vec.“
Čo všetko bude súčasťou revitalizácie?
„Chýba nám najmä osvetlenie a plánujeme aj orezy starších stromov alebo výbeh pre psy. Podľa toho, ako to dopadne, by sme chceli aj záhradku. Jedna suseda ukázala, že sa na dvore dajú bez problémov pestovať bylinky.“
Je na dvor zakázané vodiť psy?
„Na ihrisko áno, inak nikomu neprekáža, ak si každý po svojom psovi zdvihne to, čo po ňom zostane. Snažili sme sa robiť osvetu, aby sem predsa ľudia psy nebrali, keďže je v okolí viacero psích parčíkov.“
V strede dvora máte dosť dosť špecializovaných kontajnerov.
„Dávali sme do všetkých domov náučné letáky. Aby sa vyhadzovali plastové fľašky tam, kam majú, a kartóny sa skladali a nehádzali sa vedľa kontajnerov. Občas ešte niekto vyhodí do dvora odpad, ktorý patrí do zberných kontajnerov. Ten potom musíme my rozbiť a vyhodiť alebo naložiť do auta a odviezť. Smetiari to nespravia. Chceli by sme na spoluprácu osloviť aj OLO, aby sme získali kontajnery na bioodpad, na plech aj na oddelenie bieleho a zeleného skla. Ideálne by bolo, keby mal dvor jedného správcu, teraz má každý vchod iného a každému chodia smetiari v iný deň.“
Sú medzi vami aj ľudia, ktorí sú stále nespokojní a snažia sa blokovať rozhodnutia?
„Pri zatváraní brán sa ozval jeden pán, ktorý je zásadne vždy proti všetkému, ale majú s ním dlhodobo problém aj v samotnom vchode. Bol však iba jeden, takže rozhodnutie nezmenil. Ak má niekto problém alebo veľa otázok, snažíme sa s ním stretnúť osobne a všetko si vysvetliť. Väčšinou to pochopia.“
Čo ak susedia problémy vytvárajú, robia hluk, prípadne predávajú drogy?
„Mali sme aj dílera, ale to si ľudia riešia v rámci vchodu. Podobne to funguje, aj keď sú tu žúrky.“
Pri susedských grilovačkách sa nikdy nestáva, že sa poruší nočný pokoj?
„Nerobievame tu diskotéky. Aj keď sa stáva, že posedíme dlhšie, nikomu to neprekáža.“
Existovali medzi susedmi takéto vzťahy, aj keď ste tu vyrastali?
Bolo tu menej áut a viac detí. Hrávali sme tu futbal a rodičia nám v zime robievali z paliet klzisko. Potom však dlho nič také nebolo, až doteraz.“
Ako vás vnímajú obyvatelia okolitých domov?
„Vo vedľajšom vnútrobloku sa stretávajú susedia na dvore. Nie sú síce združením, ale mávajú tam pikniky a pri takýchto akciách sa navzájom navštevujeme. Oslovili nás aj iní ľudia z okolia, že by sa radi prišli pozrieť na nejakú akciu.“
Myslíte si, že sa raz zapoja všetky byty?
„Dúfam, že áno. Každý rok pribúdajú. Aj mladí ľudia, čo sa sem sťahujú, majú iniciatívu niečo robiť pre svoje okolie.“
