BRATISLAVA. Okrem vinárskych stánkov a pódia pripraveného na večerné koncerty stoja v piatok popoludní na bratislavskom Primaciálnom námestí aj lepenkové mantinely a minifutbalové bránky.
Na mantineloch visí logo Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a plagát s mottom Šport spája - rôzne farby, jedna hra.
Krátko po tretej začína futbalový zápas. V zelených dresoch nastupuje tím, ktorí tvoria Slováci a dvaja mladí muži z Konga. Jeden z nich po zápase získava trofej pre najlepšieho strelca.
Proti nim hrá v bielych dresoch tím, ktorý jeden z organizátorov nazýva výber sveta - medzi hráčmi je napríklad Bielorus či Somálčan. Sú to utečenci a v tábore v Rohovciach čakajú na udelenie azylu na Slovensku.
FOTO - SME GABRIEL KUCHTA
Chcú, aby sa cítili vítaní
Sergej Danilov, spoluzakladateľ projektu Šport spája, hovorí, že týmto podujatím chcú poukázať na problémy a predsudky, s ktorými sa utečenci okrem byrokracie stretávajú tiež. Zápas aj ďalší program pripravili na Svetový deň utečencov, ktorý pripadá na 20. júna. Podujatie nazvali „Medzi nami si vítaný“.
Počas zápasu vylietava lopta niekoľkokrát do autu, gólov padá veľa. Keňan Antony Mungai, ktorý teraz tiež žije v Rohovciach, povzbudzuje svoj tím s malým bubienkom. Minulý rok prišiel na Slovensko a pokračoval do Švajčiarska. Odtiaľ ho vrátili na Slovensko, žije tu od novembra.
V Keni sa zapájal do politického života, neskôr ho preto prenasledovali a musel odísť. Azyl zatiaľ nedostal, vraví, že na Slovensku to nie je jednoduché. V Keni má ženu a deti, ktoré chcel zavolať k sebe, teraz zvažuje návrat do Afriky.
„Doma som bol veľmi produktívny, podnikal som,“ hovorí. „Tu veľa nerobím. Nemôžem pracovať, kým tu nie som rok,“ dodáva. Má pocit, že takto márni svoj čas.
„Možno to pre mňa nebude veľmi bezpečné, ale radšej budem doma ako žiť tu a nerobiť nič. Cítim sa, akoby tu pre mňa nebolo miesto, akoby som sem nepatril,“ hovorí.
Jazyk je niekedy bariérou
Mungai vysvetľuje, že utečenci musia veľa dokazovať a myslí si, že slovenské úrady sa nesnažia utečencov zapojiť do spoločnosti. Dodáva, že mu to je ľúto.
Vraví, že mnoho migrantov sa rýchlo naučí po slovensky, no jemu to nejde. Vníma, že ľudia by sa s ním radi porozprávali, no často sú obmedzovaní tým, že nevedia po anglicky.
Mladík, ktorý sa predstavuje ako Dada, po slovensky vie. Pochádza z Konga a na Slovensku je rok a pol, už nebýva v tábore. „Cesta bo ťažká, bol som v Maroku, prišiel som na Ukrajinu a odtiaľ na Slovensko,“ približuje.
Na Slovensku má priateľov i prácu, chce tu ostať.
FOTO - SME GABRIEL KUCHTA
