Bratislavskí ochranári sa obávajú, že pri ostrove Sihoť so zdrojmi pitnej vody chce štát vybudovať priehradu. Ministerstvo odpovedá, že to je len nedorozumenie.
BRATISLAVA. Dunaj v Bratislave treba prekopať. Na viacerých miestach je totiž príliš plytký na to, aby mohol byť vodnou cestou medzinárodného významu. Štát chce na to eurofondy.
Pri plánoch na čerpanie európskych peňazí na roky 2014 až 2020 pritom tento plán uvádza ministerstvo dopravy ako výstavbu priehrady, upozornili aktivisti zo Zelenej koalície mimovládnych organizácií a združenia Priatelia Zeme-CEPA.
Ministerstvo ich upokojuje, že ide iba o nedorozumenie a priehradu v Bratislave stavať nebude.
Aj pre väčšie lode
„Projekt neslúži na vybudovanie priehrady Bratislava – Pečniansky les ani žiadnej inej priehrady cez Dunaj pri Bratislave,“ vraví hovorca ministerstva Martin Kóňa.
Vysvetľuje, že nedorozumenie vychádza iba z kódu v projekte, ktorý síce znamená priehrady, ale zahŕňa aj úpravy tokov.
Ministerstvo vysvetľuje, že Slovensko sa zaviazalo udržiavať splavnosť Dunaja tristo dní v roku.
Súčasný stav na úseku medzi hranicami s Rakúskom a Gabčíkovom však podľa Kóňu nezodpovedá kritériám Dunajskej komisie ani Ekonomickej a hospodárskej komisie OSN. „Čo nám zahraniční partneri už viackrát pripomenuli,“ hovorí Kóňa.
Problematické sú podľa neho najmä brody, ale aj nedostatok miesta pod mostami. Napríklad pri prestavbe Starého mosta novú konštrukciu postavia tak, aby bola vyššie a odoberú jeden pilier. Opatrenia budú poznať až po výskume. Pôjde napríklad o bagrovanie dna či budovanie nových násypov.
Podobné práce už robia na zlepšenie splavnosti Dunaja pri rakúskom Bad Deutsch-Altenburgu len pár kilometrov od slovenských hraníc. O možnom vybudovaní priehrady debatovali aj v Rakúsku, nakoniec od toho upustili.
Ochranári napísali o projekte Európskej komisii. Kritizujú vládu za neprehľadnosť a nedostatok informácií pre verejnosť.
Kóňa ich upokojuje aj tým, že keďže je tento úsek Dunaja pri významných zdrojoch pitnej vody, budú každý zásah posudzovať veľmi prísne.
Čistá voda a jeseter
Zdroj z dunajského ostrova Sihoť v mestskej časti Karlova Ves zásobuje pitnou vodou veľkú časť Bratislavy.
„Úsek Dunaja medzi začiatkom vzdutia Vodného diela Gabčíkovo a prvou bariérou pri Viedni (Freudenau) predstavuje ojedinelý zachovaný podhorský úsek toku v dĺžke približne 57 kilometrov bez akýchkoľvek bariér,“ napísali ochranári v liste Európskej komisii, prečo by mala rieka zostať neprehradená.
V Dunaji tam žijú napríklad ohrozený jeseter malý či hlaváč bieloplutvý, ktoré potrebujú tečúce vody. Ochranári upozorňujú, že štát má byť v tomto úseku opatrný.
OZ Nie ropovodu ministerstvo nepresvedčilo
Prečítajte si celé stanovisko občianskeho združenia, ktoré sa venuje ochrane zdrojov pitnej vody v Bratislave.
"OZ Nie ropovodu považuje ochranu zdrojov pitnej vody za strategický záujem Slovenskej republiky. Preto aj akékoľvek projekty, ktoré majú slúžiť na na zvýšenie prieplavnej kapacity Dunaja musia byť pripravované v plnom súlade so záujmami ochrany zdrojov pitnej vody. Považujeme za neprípustné, aby ministerstvo dopravy, výstavby a regionalného rozvoja pod rúškom zlepšenia plavebnej dráhy pripravovalo projekt výstavby vodného diela Bratislava - Pečniansky les. Ministerstvo dopravy nepresvedčilo naše združenie o tom, že neplánuje ohroziť najstarší zdroj pitnej vody na území Bratislavy - ostrov Sihoť, ktorý zásobuje viac ako 200 000 obyvateľov západnej časti bratislavského kraja. OZ Nie ropovodu žiada od ministerstva, aby predstavilo konkrétny plán na zlepšenie plavebnej dráhy a až následne žiadalo finančné prostriedky z EÚ."
Miroslav Dragun
predseda správnej rady OZ Nie ropovodu
