Vybudujú podzemné garáže, sálu na spoločenské akcie a barokovú záhradu, poslúžia najmä pre hostí.
BRATISLAVA. Bratislavský hrad má pripomínať prepych z čias Márie Terézie, keď bol jej uhorským sídlom.
Národná rada v týchto dňoch robí súťaž na ďalšiu rekonštrukciu Hradu. Tentoraz majú pretvoriť okolie hradného paláca.
Tam, kde je dnes rozkopané archeologické nálezisko, majú vysadiť Barokovú záhradu. Pri nej má vyrásť Zimná jazdiareň. Kedysi v nej v zime jazdili na koňoch.
„V hale boli mostíky, z ktorých sa dalo nastúpiť rovno na koňa, sála bola vysypaná pieskom, na poschodí mala balkón,“ opisuje jazdiareň Ivo Štassel, šéf bratislavských pamiatkarov.
Obnovená jazdiareň však má slúžiť na spoločenské akcie.
Ako dôvod obnovy uvádza Národná rada aj slovenské predsedníctvo Európskej únii v roku 2016. V priestoroch pod záhradou budú podzemné garáže pre 222 áut.
Národná rada má stavebnú firmu na dostavbu okolia Hradu vybrať v elektronickej aukcii. Pred vyhodnotením odmieta o tendri hovoriť. Nepovie ani to, koľko majú uchádzačov.
Keď prvú vládu Smeru vystriedala pravica, v roku 2011 odložili pre nedostatok financií obnovu Barokovej záhrady a Zimnej jazdiarne. Prerušili aj archeologický výskum.
Predsedom parlamentu je opäť Pavol Paška (Smer), rekonštrukcia pokračuje.
Pohľad na miesto, kde má vzniknúť baroková záhrada a zimná jazdiareň. Kedysi tu bol aj amfiteáter. Foto: SME - Gabriel Kuchta
Z hradu zámok
Rekonštrukcia
o rekonštrukcii rozhodla vláda v roku 2008;
obnova hradného paláca za prvej vlády Smeru stála 63 miliónov eur, robil ju Váhostav Juraja Širokého;
v druhej fáze majú dokončiť okolie hradného paláca spolu za 29 miliónov eur:
najskôr hrubú stavbu Zimnej jazdiarne, Barokovú záhradu a podzemné garáže spolu za 16,5 milióna eur;
neskôr dokončia jazdiareň a obnovia terasy za 12,5 milióna eur.
Zimnú jazdiareň, Barokovú záhradu, ale aj Tereziánum, Oranžériu, Loptovňu a ďalšie priestory mimo hradného paláca dala na Hrade ešte v osemnástom storočí vybudovať Mária Terézia. Tá sa krátko po nástupe na trón v roku 1740 začala zaoberať modernizáciou Hradu, aby ho mohla využívať ako svoju rezidenciu v Uhorsku.
Pôvodne obranný charakter hradného sídla, na ktorý ho nechal prestavať Žigmund Luxemburský, sa touto neskorobarokovou prestavbou zmenil na prepychový zámok.
Dvor miloval kone a rôzne vystúpenia s nimi. Okrem otvorenej letnej jazdiarne preto vybudovali aj zimnú, do ktorej sa vchádzalo vnútornou chodbou. Bola vysypaná pieskom a predstavenia šľachta sledovala z balkóna.
Jozef II. po nástupe na trón väčšinu interiérových doplnkov odsťahoval do Viedne a ktoré nestihol, zničil požiar v roku 1811. Jazdiareň v tom čase pravdepodobne zhorela.
Dokumentačných materiálov, ako interiéry priestorov vyzerali za Márie Terézie, nie je veľa. Pri najbližšej rekonštrukcii tak budú na Hrade kopírovať aj vzor neskorého baroka iných sídiel Márie Terézie vo Viedni.
Architektonický projekt vypracovalo štúdio Bouda Masár. „Rekonštrukcia Bratislavského hradu je zatiaľ veľmi kvalitná,“ hovorí Ivan Staník z Krajského pamiatkového úradu v Bratislave.
Plán z tereziánskeho obdobia s barokovou záhradou. Foto: archív Mestského ústavu na ochranu pamiatok
Koniec veľkej slávy
Bratislavský hrad v devätnástom storočí začal využívať generálny kňazský seminár, kde študoval aj Anton Bernolák. Záhrady prerobili na sady, Zimnú jazdiareň na prednáškovú sálu.
Po požiari slúžil Hrad ako vojenské kasárne. V priestoroch niekdajšej barokovej záhrady vybudovali v päťdesiatych rokoch minulého storočia veľký prírodný amfiteáter. Premietali v ňom filmy a vystupovali folklórne súbory. Zrušili ho v sedemdesiatych rokoch. Dnes tam robia archeologický výskum.
Pamiatkari zaviazali Národnú radu, aby pred výstavbou garáže nechali urobiť archeologický výskum. Ten odhalil významné keltské oppidum.
„V pôdoryse jazdiarne sa našli unikátne zvyšky vily rímskeho typu z prvého storočia pred Kristom. Keltské oppidum zaberalo plochu takmer celého Starého Mesta,“ hovorí Ivo Štassel z Mestského pamiatkového ústavu.
Archeologička Margaréta Musilová v priestoroch Zimnej jazdiarne objavila poklad vo forme keltských mincí.
„Nepredpokladali sme takú rozsiahlu zástavbu pre tak vyspelú a vysoko postavenú spoločnosť. Našli sme základy murovaných stavieb postavených na rímsky spôsob s dlažbami, mince a pozostatky hlinených nádob na víno - amfory,“ hovorí archeologička Musilová.
Štátni archeológovia výskum prerušili. Teraz ho už robí súkromná firma Via Magna, ktorú si objednala Národná rada.
Archeologický výskum. Na mieste bieleho stanu bola za čias Márie Terézie Zimná jazdiareň. Archeologička Margaréta Musilová tu našla počas výskumu v rokoch 2008 - 2010 keltský poklad.
Keltský poklad.
Rímska dlažba, ktorú našli pri archeologickom výskume v rokoch 2008 - 2010. Bude prezentovaná pod nádvorím Bratislavského hradu. Foto: archív Mestského ústavu na ochranu pamiatok
Podzemné nálezy zmiznú
Obraz Hradu sa snažia priblížiť feudálnej dobe. Tereziánum postaviť neplánujú, Zimnú jazdiareň áno. Slúžiť má na kultúrno-spoločenské akcie približne pre päťsto osôb. „To vyžaduje vybudovanie parkovacích miest pre návštevníkov,“ povedala hovorkyňa Soňa Pőtheová. Na Hrade má byť pešia zóna.
V už postavenej Oranžérii je sklad technických zariadení. V budúcnosti by sa cez ňu malo dať prechádzať do Barokovej záhrady.
Tú majú postaviť na mieste archeologického výskumu. Pre výstavbu podzemnej garáže väčšina zachovaných stavieb spod zeme mizne.
V Zimnej jazdiarni by malo byť podľa Musilovej vidieť rímsku stavby I. a časť nálezov. Ladislav Basanda, riaditeľ Odboru prevádzky a služieb Národnej rady, však zachovanie nálezov na mieste jazdiarne nepredpokladá.
Počet účastníkov nepovedia
O firme na prestavbu okolia Hradu sa má rozhodnúť v elektronickej aukcii.
BRATISLAVA. Rekonštrukcia Barokovej záhrady, hrubá stavba Zimnej jazdiarne a podzemná garáž majú byť hotové do roku 2016. Slovensko bude vtedy predsedníckou krajinou Európskej únie.
O víťazovi tendra sa rozhodne v elektronickej aukcii. Počet firiem, ktoré sa do súťaže prihlásili, ani sumu jednotlivých položiek rekonštrukcie Národná rada pred uzavretím verejného obstarávania neprezradí.
Rekonštrukcia bude mať dve etapy. Známa je celková suma – 29 miliónov eur.
Za prvých 18 mesiacov chcú vybudovať hrubú stavbu Zimnej jazdiarne, obnoviť Barokovú záhradu a vybudovať garáže. To plánovali už v predošlej etape, garáže však mali byť pôvodne väčšie. Majú ich využívať zamestnanci Národnej rady, delegácie a návštevníci Hradu.
Druhá etapa ešte nie je istá. Závisí až od toho, kedy a koľko peňazí na ňu Národná rada dostane z rozpočtu. Má ísť najmä o dokončenie obnovy zimnej jazdiarne a tiež dokončenie rekonštrukcie exteriérových plôch severnej a východnej terasy. To by malo stáť 12,5 milióna eur a trvať 18 mesiacov.
