BRATISLAVA. Za vyhlásenie územia za rezerváciu už roky bojujú ochranári, dnes mali svoj postoj vyjadriť aj bratislavskí mestskí poslanci. Zahlasovať mali buď za rezerváciu alebo bezzásahový les. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) však materiál na začiatku z rokovania stiahol, chce ho nechať dopracovať.
Mestské lesy sú proti rezervacii
Proti idei, aby bolo približne 485 hektárov lesa v Malých Karpatoch chránených, sa totiž postavil riaditeľ Mestských lesov Vladimír Kutka.
V lokalite s piatym stupňom ochrany sa podľa zákona o ochrane prírody nesmie okrem iného pohybovať mimo turistického chodníka, stanovať, organizovať športové či turistické podujatie, zbierať rastliny a ich plody či jazdiť na koni.
Kutka tvrdí, že rezervácia tak nebude pre ľudí prínosom, ale obmedzením. Ochranári to ale vidia inak. "Zákon dáva možnosti a my sme ich využili," zdôraznil podpredseda Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia (BROZ) Jaromír Šíbl s tým, že zákazy platia všeobecne, ak vyhláška neurčí inak.
Na území Pramene Vydrice by tak podľa ochranárov mal ostať zachovaný voľný pohyb osôb i všetky rekreačné lokality, napríklad Panova lúka. "O znížení rekreačného potenciálu nemôže byť reči."
Kutka taktiež argumentuje, že organizácia by na takýto úkon finančne doplatila. Ak by Mestské lesy prestali v lokalite ťažiť drevo, prišli by vraj o 155.200 eur ročne. Podľa prepočtov ochranárov je číslo nižšie.
"Mestské lesy môžu kalkulovať finančnú stratu iba na území o rozlohe 384 ha, pretože z navrhovanej 485-hektárovej rezervácie spravujú iba túto časť," tvrdia. Zvyšok vlastní kraj a štát. Ako zavádzajúcu označili napríklad aj organizáciou prezentovanú cenu za drevnú hmotu. Najviac môžu Mestské lesy podľa nich na ťažbe dreva zarobiť 61.440 eur ročne.
Autentický les
Materiál na rokovanie zastupiteľstva predložil námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ). "Bratislava by mohla občanom a návštevníkom ponúknuť zážitok nie z technického a umelého lesa, aký je tam teraz, ale z autentického lesa, ktorý postupne dorastie drevinami a kroviskami, ktoré tam boli pôvodne," myslí si.
Rezervácia sa však podľa Kutku vyhlasuje v územiach nedotknutých človekom, alebo s minimálnym zásahom človeka. "Bratislavský lesopark je stopercentne umelo pestovaný les. Územie je tiež z pohľadu výskytu chránených druhov a biotopov úplne banálne a je takmer isté, že sa vhodný predmet ochrany nenájde," nazdáva sa Kutka.
Podľa ochranárov však len zo skupiny vtákov žije v lokalite vyše 40 chránených druhov.
Riaditeľ mestských lesov rovnako zdôrazňuje, že ak príde nejaká kalamita, budú musieť drevo vyťažiť a pripraviť pôdu na zalesnenie, aby tam o desať či 15 rokov obnovili les.
"Ak tam bude rezervácia, necháme tam len popadané drevo, ľudia sa tam nedostanú. Nie je to len o nákladoch, ale aj o funkčnom využití územia," zdôraznil.
V lokalite sa taktiež plánuje trasa diaľnice D4. "Ak nejaký tunel pod Karpatmi bude, vo všetkých jeho troch verziách ide tak rozsiahlo pod Karpatmi a jeho ochranná zóna je nakreslená tak široko, že zasahuje celé toto územie," podotkol Budaj.
Jednoduchšie by preto vraj bolo vyhlásiť bezzásahové územie. "Ale aj rezervácia umožňuje stavebné povolenia, bolo by len potrebné urobiť o niekoľko administratívnych krokov viac. Toto ale nie je zásadný argument," dodal námestník primátora.
Za vyhlásenie evolučného parku v povodí Vydrice vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 10.000 ľudí.
Materiál by sa mal na zastupiteľstve objaviť v novembri, Ftáčnik predpokladá, že poslanci jeden z návrhov schvália.
