Syn lekára prežil šoa v Seredi a Terezíne. V dobytčiaku do koncentračného tábora sedel týždeň skoro bez pohnutia.
BRATISLAVA. Jozef Pevný bol synom lekára a ženy v domácnosti. Má mladšieho brata, ktorý zo Slovenska emigroval. S rodinou sa musel po roku 1942 vysťahovať z bytu na Palisádach, ubytovanie si našli na Holubyho ulici, neskôr sa ukrývali v byte na Šulekovej ulici.
Otcovi zobrali ambulanciu, Jozefa premiestnili do neologickej židovskej školy, neďaleko starej synagógy na dnešnom Rybnom námestí.
V novembri 1944 ich niekto udal. „Gestapáci v kožených kabátoch vtrhli do izby a povedali môjmu otcovi: Pán doktor, vy budete robiť v sanatóriu v ríši.“ Deväťročný Jozef vedel, že klamú. S otcom sa stretol až po vojne, vychudnutým a úplne zmeneným.
Vo vagóne pre zvieratá
Deti s matkou poslali do pracovného tábora v Seredi, odtiaľ do Terezína. „Keď nás rozdeľovali do vagónov, vošiel do mňa taký hnev, že som chcel skočiť po jednom z vojakov. Mama ma v poslednej chvíli odsotila.“
V dobytčiaku bolo ticho, ako dieťa ho šokoval pohľad na množstvo ľudí natlačených na sebe. Vagónov bolo asi päťdesiat, v každom približne štyridsať ľudí. „Asi týždeň som sedel v rovnakej polohe.“ Z jedného vedra pil celý vagón. Svetlo dopadalo dnu cez malé okno.
Počet Židov deportovaných zo Slovenska sa odhaduje na 71tisíc.
Matku Margity Horákovej do plynu poslal Mengele. Keď jej ostrihali vlasy dohola, smiala sa aby to vydržala. Prežila Osvienčim, Augsburg, Dachau. 
Vierku Dalmárovú zachránil pred koncentračným táborom úplatok a úkryt v sirotinci. Všade so sebou nosila bábiku Kláru. 
Pán Tomáš si spomína na protižidovské opatrenia, pred nacistami ho zamurovali v komíne. 
Stará synagóga na dnešnom Rybnom námestí. Neďaleko nej chodil malý Peter do židovskej školy.
FOTO - ARCHÍV TASR
