SME

Prežili holokaust, rachot kanónov i smrť svojich rodičov v plyne

Bratislavčania spomínajú, ako smrti unikli so zmenenou identitou v sirotinci, alebo zamurovaní v komíne.

Antisemitizmus bolo cítiť už v roku 1939, podporil ho Židovský kódex, ktorí ľuďom zobral základné práva.Antisemitizmus bolo cítiť už v roku 1939, podporil ho Židovský kódex, ktorí ľuďom zobral základné práva. (Zdroj: ARCHÍV ČTK)

Bratislavčania z domova Ohel David pre preživších šoa spomínajú, ako smrti unikli so zmenenou identitou v sirotincoch, alebo zamurovaní v komíne. V koncentrákoch im vydržať pomáhalo priateľstvo.

BRATISLAVA. Geológ, chemička, strojný inžinier a účtovníčka sedia za stolom v malej knižnici bratislavského domova Ohel David a popíjajú čistú vodu. Je to pre nich luxus.

Najskôr je hlboké ticho, pohľady štyroch ľudí, dnes už dôchodcov, smerujú akoby nikam.

Alebo sú možno sú v mysli na konkrétnom mieste v Bratislave, kde so svojimi rodinami a priateľmi žili pred sedemdesiatimi dvoma rokmi, kým do platnosti v roku 1941 nevstúpil Židovský kódex slovenského štátu.

Deti Židovského kódexu

Z histórie
Bratislava proti Židom
  • od 1940 do 1942 na Patrónke zberné koncentračné stredisko
  • 27.3.1942 o 18:55 odišiel z Lamača do Osvienčimu prvý bratislavský transport so 703 dievčatami, o 5 dní ďalší
  • 15 102 Židov žilo v Bratislave pred 2.sv. vojnou, po vojne sa ich do mesta vrátilo asi 2500
  • Židovský kódex z 1941 – protižidovské predpisy; Židia zbavení základných práv, majetku , nemohli voliť, riadiť auto, či vlastniť rádio a vzdelávať sa

„Povinne sme nosili židovskú hviezdu, buď na kabáte, alebo na svetri,“ je životná skúsenosť spoločná pre všetky rozprávania v knižnici a mnohé ďalšie, ktoré ich majitelia nevládali vypovedať nahlas.

Pán Tomáš (78), ktorý požiadal o nezverejnenie priezviska, jeho spolužiak zo židovskej školy Jozef Pevný (78), Vierka Delmárová (81) a Margita Horáková (92).

Všetkým štyrom do detstva vstúpila druhá svetová vojna, deportácie v dobytčiakoch do Osvienčimu, Terezína alebo Dachau, či mŕtve telá a rachot kanónov.

Miesto dôstojnosti číslo

„Človek si zvykne aj na šibenicu,“ hovorí Margita Horáková. „Nebol to príjemný osud, ale prežili sme.“

V bratislavskom domove Ohel David žijú dôchodcovia, ktorí prežili holokaust. Nie všetci sa so spomienkami na vojnu, lágre a stratu ľudskej dôstojnosti nahradenú číslami vytetovanými na predlaktí vyrovnávajú rovnako.

Niektorí nevládzu hovoriť, lebo trauma je stále silná, iní sa zas obávajú negatívnych reakcií. „Nechcú, lebo sa už stretli aj s názorom, že o holokauste sa hovorí priveľa,“ tlmočí obavy pracovníčka domova.

Tomáš, Peter, Viera i Margita svoj príbeh rozprávajú, aby sa podobné ľudské a plynové peklo nezopakovalo.

horakova-120x90.jpgMatku Margity Horákovej do plynu poslal Mengele. Keď jej ostrihali vlasy dohola, smiala sa aby to vydržala. Prežila Osvienčim, Augsburg aj Dachau.
delmarova-120x90.jpgVierku Delmárovú zachránil pred koncentračným táborom úplatok a úkryt v sirotinci. Všade so sebou nosila bábiku Kláru.
pevny-120x90.jpgVo vagóne smrti mlčali. Pán Jozef si spomína na transport do Terezína.

Pred SS sa desaťročný Tomáš s rodinou ukrýval v komíne

Bratislavčan opustil hlavné mesto na tri roky, schovával sa v Čataji. V tmavom úkryte sedel na stále zbalenom kufri, hral karty, alebo sa učil počty.

BRATISLAVA. Keď v roku 1939 vypukla vojna, mal pán Tomáš štyri. Syn účtovníka vo veľkoobchode s textilom žil s rodičmi na bratislavskej Hlbokej ulici.

„Denne som prechádzal okolo terajšieho ministerstva zahraničných vecí. Bolo tam protilietadlové delo slovenskej armády.“ Vždy, keď z okna domu videli, že vojaci z dela strhávajú plachty, vedeli, že bude poplach.

Židovské deti mizli zo škôl

V roku 1941 nastúpil do školy. V ten rok ju navštevovalo ešte veľa židovských detí, časom však zo školských lavíc mizli. „Buď išli do táborov, alebo boli odsunutí za mesto, čo bol ten lepší prípad.“ Židia po prijatí kódexu v roku 1942 nemohli ostať bývať v centre mesta ani navštevovať školy s ostatnými.

„Raz po škole som stál na rohu dnešného Artfora a v kapse na hrudi som mal svoje prvé plniace pero. To bola vtedy veľká vec.“ Tomáš spomína, ako k nemu pristúpila skupina nemeckých vojakov a pero mu vzali. Gardisti chodili často aj k nim domov, raz vzali kožušiny, inokedy mažiar či rádio. Dodnes má doma doklad, že licenciu zaň treba platiť ďalej.

„V 1942. niekto zaklopal, mali sme sa obliecť.“ Tomáša aj s rodičmi chceli deportovať, matka si v poslednej chvíli spomenula, že jeho otcovi pridelili bielu legitimáciu – štatút hospodársky významného Žida, rezortnú výnimku. Tie potom v septembri zrušili a rodina musela z Bratislavy utiecť.

Zamurovaní v komíne

Aj s inými Židmi sa ukrývali v Čataji. Prichýlila ich roľnícka rodina, úkryt im urobili z komína v kuchynskom kredenci. „Vchádzalo sa tam cez otvor, kde sa dáva piecť chlieb.“

V januári 1945 prišla veľká razia. Tomášovu rodinu roľníci v komíne zamurovali, aby ich Nemci nenašli. „Kde sú tí Židia, ešte teraz je tu po nich smrad,“ počul v tme vtedy desaťročný chlapec.

Po razii sa rozhodli vrátiť do Bratislavy. Bol január, brodili sa v snehu po pás. Matka v evanjelickom kroji, on s otcom zahalení do baraníc a šálov, prechádzali priamo okolo Nemcov.

„Nestihol som sa báť, bola mi zima.“

Najviac cítil strach, keď sa ukrývali v Prievoze. Od ľudí sa dozvedali, že Krížna je posiata mŕtvymi ľuďmi, aj ich dom sa triasol výbuchmi. „Rodičia vybrali z kufra salámu a chlieb a začali jesť. Ten obrovský strach ich akoby otupil. Hrozne som sa vtedy za to na nich hneval.“

Lenka Juríčeková

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 696
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 910
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 258
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 092
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 841
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 771
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 081
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 870
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 452
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu