BRATISLAVA. Africké či argentínske špeciality v Bratislave zvláštnosťou nie sú. Kuchyňa rómskej menšiny však veľmi známa nie je. Na jedálne lístky ju tento týždeň priniesol Gipsy Food Festival.
Do jeho prvého ročníka, ktorý organizuje občianske združenie Divé maky, sa zapojili štyri reštaurácie v centre Bratislavy.
Na rómske tradičné jedlo – goju si trúfla len jedna z nich. Zvyšné mali z čriev plnených zemiakovou zmesou obavy. Ich príprava je vraj náročná a pri varení navyše poriadne páchnu.
Vedia sa vynájsť
- 2 zväzky bravčových čriev
- 1,5 kg zemiakov
- 0,5 kg cibule
- soľ, čierne korenie, rasca
- črevá vymyjeme, zemiaky na drobno nakrájame, pridáme cibuľu, korenie, soľ
- naplníme črevá ako klobásy, na koncoch zauzlíme na drievku
- 30 minút varíme vo vode, potom upečieme v rúre do mäkka
„Treba sa vedieť vynájsť, upraviť suroviny. Ak smrdia, tak si ich predperiem, je slaná voda, sóda bikarbóna, dá sa to predvariť, prudko schladiť,“ vraví šéfkuchár steak housu El Gaucho Ľubomír Lovecký, ktorý sa už v minulosti s týmto jedlom stretol.
„Igor Kmeťo mi opisoval, že ich pripravovala jeho babička a na rodinnej oslave nesmeli chýbať.“ Goja je podľa neho chutné jedlo. „Zemiaky s cibuľou, rascou, korením a soľou môžu byť iba dobré,“ myslí si.
Ďalšie dve reštaurácie v utorok ponúkali chumer s bukami, teda rezance s kuracou pečienkou.
„Je to výborné, rozmýšľali sme, že to zaradíme do nášho nového menu,“ vraví Zuzana Sabolová z reštaurácie San Marten. Rovnako ako v Štefánke ho však pripravili z domácich rezancov.
„U nás tie jedlá majú veľký úspech,“ hovorí Bohdana Machajová, zástupkyňa konateľa Štefánky. Jahňací guláš podľa rómskeho receptu, ktorý zaradili do obedového menu, rýchlo vypredali. V pondelok zase varili džatky – zemiakové pampúchy so slaninkou a cibuľkou. Hosťom chutilo, no keď počuli o festivale, vtipkovali, či budú v ponuke aj psy a mačky.
V čajovni Pohoda nevaria, do ponuky však zaradili placky marikle s nátierkou.
„Tá fazuľová nátierka je božská. Keď nás to učili robiť, tak som sa toho prejedol,“ priznal Vlado Matucha z čajovne.
Rezance s pečienkami boli domáce.
FOTO - SME
Obed namiesto zbierky
Recepty ich učili ľudia zo združenia Divé maky. „Jedným z našich cieľov je lámať predsudky medzi Rómami a inými, môžeme to dosiahnuť možno aj cez kuchyňu,“ hovorí koordinátorka projektu Miriam Mahajová.
Zaujať však chcú aj Rómov, ktorým sa tradície vzďaľujú. "Sú rodiny, kde sa zvyky opakujú a kolujú z generácie na generáciu. Ale viac rodín nájdete takých, kde sa už skôr snažia prispôsobiť majoritnému obyvateľstvu a zvyky a tradície idú do úzadia. Nájdete aj také rómske rodiny, kde už ani jazyk nepoznajú," vraví Mahajová.
Vytvorili zoznam tradičnejších jedál, ktoré sa aj teraz varia v rómskych rodinách. "Recepty máme od Rómky, uznávanej kuchárky, ktorá s nami konzultovala prípravu jedál."
Akciu však zorganizovali namiesto zbierky, výťažok z predaja jedál totiž pôjde na vzdelanie talentovaných rómskych detí. Nápad vznikol, keďže na Hrade Červený kameň pravidelne organizujú cigánsky bašável, ktorého súčasťou je aj ochutnávka rómskeho jedla.
"Ľudia sa nás často pýtajú, kde môžu ochutnať ďalšie rómske špeciality. Tak sme spojili dve veci dokopy, lebo realizujeme aj verejnú zbierku a nechceli sme ísť do ulíc a zbierať peniaze, ale ponúknuť ľuďom to, o čo majú záujem."
Výber reštaurácií nebol náhodou
Rómska problematika niektorým bola blízka.
Združenie Divé maky oslovilo viaceré reštaurácie, no do Gipsy Food Festivalu sa zapojili hlavne také, ktoré s nimi či samotnými Rómami mali skúsenosti.
„Oslovili sme viaceré reštaurácie, ale je to aj o tom, ako si nastavia svoj program na ďalšie obdobie. Niektoré plánujú aj rok vopred, kedy plánujú napríklad husacie hody či iné akcie,“ vraví koordinátorka akcie Miriam Mahajová (na snímke).
„Mám na to osobné dôvody, lebo moji rodičia pracovali s rómskymi deťmi a aj u nás v kuchyni pracuje Rómka,“ vraví Zuzana Sabolová zo San Martenu. Zaujali ju však aj recepty, ktoré ich kuchyni priniesli oživenie.
Jeden z majiteľov čajovne Pohoda zase vyštudoval sociálnu pedagogiku aj s rómskym zameraním a venoval sa jej aj pracovne. Vlado Matucha, ktorý nás obsluhoval, zase niekoľko rokov robil pre Úsmev ako dar s deťmi z detských domovov.
„U nás pracujú dve dievčatá, ktoré sa hlásia k rómskej národnosti. Pýtala som sa ich na tie jedlá a zaujalo ma to,“ povedala zase Bohdana Machajová, zástupkyňa konateľa Štefánky. Podľa nej tiež chceli podporiť organizáciu Divé maky.
„Poznáme ľudí, ktorí sa starajú o túto organizáciu, takže máme garanciu,“ vraví Martina Himi z firmy, ktorá prevádzkuje El Gaucho. „Vyberali sme si také jedlá, ktoré sú blízke nášmu jedálnemu lístku,“ dodala. "Máme tiež šťastie, že náš kuchár tú kuchyňu pozná a vedel si s tým poradiť."
Divé maky chcú, aby sa budúci rok zapojili aj ďalší, budú ich oslovovať skôr. „Boli by sme radi, keby sa z toho stala tradícia a počas týždňa okolo Medzinárodného dňa Rómov 8. apríla, keby Bratislava žila rómskou kultúrou,“ vraví Mahajová.
him
Dávky merali dlaňami
Rómske jedlo nie je exotické, ale lacné a musí ho byť veľa.
BRATISLAVA. Rómska kuchyňa je skromná, na suroviny nenáročná. Varia z múky, zemiakov, strukovín, mliečnych výrobkov, vnútorností a údenín. Jedna porcia hlavného jedla tak môže vyjsť na 50 či 60 centov.
Jedlo je však sýte a gazdiná ho narobí veľa. „Možno tak nevedomky zaháňa strach z veľkého hladu, ktorého si Rómovia užili viac ako dosť,“ píše Lubomíra Oláhová v knihe Nielen rómska kuchárka.
Keďže gazdiné nemali ani váhy, suroviny podľa nej odmeriavali obsahom nádob či počtom dlaní. Podľa portálu Rómska kuchárka si dokonca hrnce rodiny navzájom požičiavali, pričom platilo, že na varenie a pranie bielizne sa museli používať iné nádoby.
Rómovia si však podľa portálu zvyčajne nerobili zásoby na zimu a tak vtedy museli chodiť aj po žobraní.
him
