BRATISLAVA. No pasaran! Čiže kultúrou proti nenávisti. Aj pod týmto heslom bude Bratislava v sobotu blokovať pochod neonacistov a neoľudákov. Blokáda sa začne 16. marca na Námestí SNP o 14-tej.Pozvánka na sobotnú akciu
Akcia reaguje na každoročné stretnutie prívržencov Slovenského štátu, ktorí pri príležitosti vzniku Slovenského štátu pochodujú k hrobu Jozefa Tisa. Zhromaždenie je ohlásené od 11.00 do 15.00, povedal Tomáš Halán, hovorca Starého Mesta.
Blokádu zvanú Bratislava bez náckov verejne podporil aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru). Vo videu vyzýva ľudí, aby prejavili svoj občiansky postoj.
Jeho prejav na nádvorí Primaciálneho paláca koluje na internete. „Neofašizmus nemá ďaleko od fašizmu a ľudia, ktorí chcú nejakým spôsobom ospravedlniť túto ideológiu podľa mňa nemôžu mať miesto v našej spoločnosti. Preto by mal každý z nás prísť a ukázať svoj občiansky postoj, že toto je pre nás normálnych ľudí neprijateľné.“
Okrem Ftáčnika natočili svoje pozvánky na akciu aj iné osobnosti. Napríklad sociologička Zuzana Kusá, hovorí o morálnej povinnosti postaviť sa proti oslave režimu, ktorý časť ľudí zbavoval ľudstva.
Bratislavský pochod k hrobu Tisa sa začína na Hodžovom námestí, má viesť centrom cez Trnavské mýto, Rožňavskú na Martinský cintorín. „Zvolávateľom je občianka Sýkorová,“ vraví Halán. „Ohláseným účelom je pripomenutie si 14. marca a jeho odkaz pre súčasnosť.“
Blokáda nie je novinkou. Sprevádza napríklad pochody neonacistov v Drážďanoch. Aj tu bol aktívny tamojší primátor. Po minulé roky sa tu postavil dokonca do čela blokády pochodu.
Ľudia tento rok vytvorili v Drážďanoch proti neonacistom živú reťaz.
Viac na bratislavabeznackov.org
Pozri si aj videá iných osobností - tu
Stanovisko Starého Mesta k zhromaždeniam
Mestská časť Bratislava-Staré Mesto sa ohradzuje proti tvrdeniam, že v prípade dnešného zhromaždenia na Hodžovom námestí nekonala, čím umožňuje stretnutie priaznivcov vojnového Slovenského štátu.
V zmysle zákona č. 84/1990 o zhromažďovacom práve môže obec zakázať zhromaždenie, ak by jeho oznámený účel smeroval k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov; dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti; inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Oznámený účel zhromaždenia „Deň vzniku prvej Slovenskej republiky a jeho odkaz pre súčasnosť“, ohláseného fyzickou osobou na 16. marca 2013 nenapĺňa dôvody na jeho zakázanie. Nevyplýva z neho ani to, aký odkaz chcú organizátori vyvodiť z obdobia, ktoré si chcú pripomenúť.
Svojvoľný výklad zákona, či jeho porušenie zo strany verejnej správy, by bolo precedensom ohrozujúcim podstatu právneho štátu a demokracie, bez ohľadu na dobrý úmysel. Avšak, pokiaľ sa priebeh zhromaždenia odchýli od jeho oznámeného účelu a naplní dôvody uvedené vyššie, zástupca obce môže zhromaždenie rozpustiť.
V rokoch 2011 aj 2012 kládlo pri podobných zhromaždeniach vedenie Starého Mesta v spolupráci s mestskou políciou dôraz na prevenciu a upozorňovalo organizátorov na pripravenosť mestskej časti v prípade porušenia zákona razantne zakročiť.
Tento postup, a tiež okamžité zásahy polície voči účastníkom prezentujúcim nacistické symboly na svojom tele či oblečení, viedol k pokojnému priebehu zhromaždení. Predovšetkým viedol k tomu, že zhromaždenia nepútali prakticky žiaden záujem médií a počet účastníkov postupne klesal. K poklesu záujmu viedlo aj to, že nedochádzalo k žiadnemu výraznejšiemu konfliktu s inými skupinami.
Tohtoročné aktivity, dožadujúce sa zákazu, považujeme za najúčinnejšiu propagáciu zhromaždenia na pripomenutie výročia vzniku totalitného Slovenského štátu. Ak by šlo ich protagonistom o to, aby sa zhromaždenie nekonalo, mohli využiť ďalšie ustanovenie Zákona o zhromažďovacom práve, ktoré umožňuje obci zakázať zhromaždenie aj vtedy, ak na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať iné zhromaždenie, prípadne kde už bolo v zmysle platných právnych predpisov povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie. Nič nebránilo hocikedy od marca minulého roku oznámiť iné zhromaždenia na ktorýchkoľvek miestach v Bratislave.
Preto sa vynára otázka, či je cieľom aktivistov zabrániť konaniu zhromaždenia sa alebo skôr upútať naň pozornosť a vyvolaním konfliktu sa niekoľko mesiacov pred regionálnymi voľbami zviditeľniť. Otáznik nad skutočnými cieľmi aktivistov vyvoláva aj to, že nimi ohlásené „anti“ zhromaždenie nie je podľa oznámeného účelu zamerané voči nebezpečenstvu neonacizmu a jeho protagonistom, ale voči mestskej polícii.
Staré Mesto sa o zmenšovanie priestoru pre zlo totality, fašizmu a rasovej či etnickej intolerancie usiluje ďaleko nad rámec akýchkoľvek povinností samosprávy. Už v predchádzajúcom volebnom období schválilo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré na jeho území zakazuje propagáciu fašizmu i komunizmu.
V tomto volebnom období pokračujeme predovšetkým cielenou osvetou a vzdelávaním. Počas roku 2011 sme presne s týmto cieľom pre všetky základné školy uskutočnili s podporou grantu z Rady vlády pre prevenciu kriminality úplne originálny a úspešný projekt vedúci k poznaniu života menšín a k tolerancii.
Starostka sa záštitou a osobnou účasťou prihlásila k množstvu udalostí na pripomenutie hrôz holokaustu v našom meste, či išlo o projekt Stratené mesto, repliku synagógy, výstavu diel Adolfa Frankla i jeho pamätnú tabuľu na Ventúrskej ulici, divadelných predstavení s touto tematikou v staromestskom Centre divadla na Školskej ulici, osobitné vyzdvihovanie nositeľov ocenenia Yad Vashem zo Starého Mesta a ich prezentácia v Staromestských novinách. Z iniciatívy starostky Rosovej došlo k navráteniu názvu Mostu SNP, čo vytvorilo aj platformu pre osvetu o tomto najväčšom vystúpení Slovákov proti fašizmu a totalite.
Na budúci týždeň sa pod jej záštitou v staromestskom Pisztoryho paláci začína projekt Rabínka s výstavou a premietaním filmu o Gisy Fleischman, kde sa tiež zúčastnia tínedžeri staromestských základných škôl, z iniciatívy starostky sa pripravuje umiestnenie pamätnej tabule tejto židovskej aktivistke na budove dnešného staromestského Seniorcentra na Podjavorinskej.
Odhaľovanie pravdy, hold obetiam zla, vzdelávanie a osvetu považujeme za omnoho účinnejší spôsob boja proti neonacizmu, extrémizmu, rasovej, etnickej, či inou odlišnosťou motivovanej nenávisti, než vyvolávanie pouličných šarvátok, vedúcich napokon k zviditeľneniu a propagácii takýchto myšlienok a ich nositeľov.
Tomáš HALÁN
hovorca mestskej časti Staré Mesto
