logo
Sme.sk | Bratislava | Bratislava (vydanie z 13. 9. 2002) | Krytov je dosť pre všetkých Bratislavčanov

Kryt, v ktorom je U klub, mal pôvodne slúžiť pre najvyšších komunistických funkcionárov. Teraz ho má v prenájme Peter Šutjak. „Tu som sám sebe pánom, predtým so robil vo firme personalistu.“ Kryt je rozdelený na dve časti, v jednej je strelnica a v druhej klub, známy diskotékami v house štýle. „Kedysi sme mali otvorené denne a vždy hrali iný štýl. Ale po záverečnej sem chodili z iných krčiem a nerobilo to dobrotu. Teraz prichádzajú v piatok a sobotu ľudia, ktorí nás už poznajú. Tešia sa na svoju hudbu a ja mám radosť, keď ich tu stretnem v roztrhaných rifliach a potom vonku v štýlovom obleku.“ On sám sedáva radšej v druhej časti – v strelnici. Tá je obľúbená aj medzi politikmi a veľvyslancami. „Má to výhody, v kryte nefungujú mobilné telefóny,“ hovorí. „A je tu asi 18 – 19 stupňov aj v lete, keď je vonku 30. Netreba zapínať chladničku, je to ideálne na nápoje,“ pochvaľuje si. FOTO SME – PAVOL MAJER


Z krytu na Vazovovej spravil majiteľ práčovňu a žehliareň. Kryt má dve miestnosti v jedne sa perie, v druhej žehlí. „Denne vyperieme 100 až 150 kíl bielizne. Nie je to nič hrozné, robiť v kryte, keď sa chcem nadýchať, poviem kolegyni a vyjdem si na chvíľu von. Kto chce, vydrží. Roboty teraz nie je tak veľa, každý sa chytá toho, čo je. Dlho som nemala prácu a toto som našla na inzerát,“ hovorí Helena Mozoľová. Do práce dochádza až od Senca, ráno vstáva na autobus 4.50, v práci je o pol šiestej. „Teraz v lete je tu z tých sušičiek a žehličiek teplo, ale v zime je tu ideálne, prídete uzimená a tu je teplúčko,“ pridáva sa Irena Vartíková. Obe pracujú v žehliarni.

FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

Pri minuloročných udalostiach v Amerike sa ľudia začali viac zaujímať o svoju ochranu. „Hneď po útokoch nám stále telefonovali, snažili sa zistiť, či majú v niektorom kryte miesto a či v prípade potreby budú mať masku,“ hovorí vedúca oddelenia ochrany obyvateľstva na krajskom úrade Anna Škútová. Aj pracovníci Civilnej ochrany absolvovali nové školenia – ako pomôcť sebe a iným v prípade teroristických útokov.

V Bratislave je 8602 krytov, v ktorých by našlo úkryt viac ako 760-tisíc obyvateľov. Ešte nikdy však neboli využité na účel, pre ktorý vznikli. Vojnové situácie sa v nich zatiaľ len simulujú, keď sa na školách či v podnikoch trénuje, ako sa dostať do krytu. Použitie krytov je možné najmä v prípade vojny, väčšina krytov (8176) sú totiž len jednoduché kryty – pivnice a suterény domov a verejných budov. Tie ochránia napríklad pred bombardovaním mesta a znížia účinky rádioaktívneho žiarenia. Len niektoré kryty sú plynotesné (75) a odolné proti tlaku (351), tie sú vybavené filtroventilačným zariadením, ktoré zachytáva bojové otravné látky. Majú aj núdzové východy pre prípad, že by sa zrútila budova nad krytom a zasypala vchod.

Najviac plynu či tlaku odolných krytov má okres Bratislava III (141), potom Bratislava II (137) a I (121). V Bratislave IV je len 15 takýchto krytov, v Bratislave V je ich 12. V Petržalke sa kryty veľmi nebudovali, pre vysokú spodnú vodu. Rátalo sa s metrom, ktorého podzemné chodby by slúžili ako veľký kryt.

Bratislava – mesto Z

Kryty sa v Bratislave stavali najmä v 50. a 60. rokoch, ochrániť nás mali pred atómovým útokom nepriateľských štátov. Podľa archívnych dokumentov patrila Bratislava ako jediné mesto na Slovensku medzi mestá kategórie Z – teda mesto zvláštnej dôležitosti. V prípade útoku sa počítalo s tým, že sa do krytov v Bratislave zmestí takmer 40-tisíc ľudí. Všetko mali riadiť najvyšší štátnici – pre nich bol pripravený kryt v hradnom vrchu – teraz známy ako U klub. Rada obrany štátu sa mala ukryť v kryte na Železnej studničke.

Po roku 1989 sa už plynotesné či tlakuodolné kryty nebudujú. Nie sú peniaze. V Devínskej Novej Vsi sa napríklad teraz po desiatich rokoch podarilo prenajať jeden nedokončený kryt na ulici Jána Smreka, nový majiteľ ho získal za korunu, s tým, že ho dokončí. Využívať ho má ako strelnicu. Ako s úkrytmi sa preto počíta skôr s jednoduchými pivničnými priestormi a najnovšie s podzemnými garážami. Ak by vás napríklad vojna zastihla v Poluse, Auparku či v hoteli Carlton, ukryli by ste sa do podzemných garáží. Ak v obchodných domoch – napríklad v Dunaji či Tescu, alebo v nemocniciach, školách či v bankách, ako úkryt by slúžili ich podzemné priestory. Mimochodom, najnovší a najmodernejší kryt má práve nová Národná banka Slovenska.

Bratislavu dnes vojna ani atómový útok neohrozuje. Ako hovorí Anna Škútová, pracovníkov civilnej ochrany dnes najčastejšie volajú k únikom nebezpečných látok pri dopravných haváriách. Na ich pleciach je však celá zodpovednosť – analyzujú udalosti o možných hrozbách v čase mieru a počas vojny organizujú a zabezpečujú ochranu obyvateľov. Zamestnanci civilnej ochrany z krajského a okresných úradov majú 24-hodinové služby. Ak niekde napríklad unikne nebezpečná látka, polícia ich hneď privolá – zistiť, čo uniklo, ako sa látka šíri, či niekoho ohrozuje a či treba varovať ľudí. Každoročne mávajú kontroly fyzickej zdatnosti.

Mierové využitie

Kryty v meste sú zatiaľ väčšinou prázdne, alebo sa v nich skladujú ochranné prostriedky – masky a odevy. Niektoré sa prenajímajú.

„Veľký záujem o prenájom krytov bol najmä v deväťdesiatych rokoch, teraz je už v Bratislave dosť iných priestorov,“ hovorí Jozef Maťašovský z Okresného úradu Bratislava II. „Vtedy sme mali prenajatých 26 krytov, teraz len 19.“ Z prenájmu dostáva tento okres asi 230-tisíc, väčšina išla vždy do štátneho rozpočtu, na údržbu krytov sa okresu vrátila len menšia časť. „Zmenilo sa to tento rok, po septembrovom útoku na dvojičky v New Yorku.“ Na údržbu dostali z rozpočtu asi 500-tisíc korún.

V druhom okrese si v prenajatých krytoch urobili firmy a ľudia najmä sklady svojej dokumentácie, na Miletičovej aj v kryte Železničnej polikliniky na Trnavskom mýte sú fitnesscentrá, na Svätoplukovej je čalúnicka dielňa, v kryte na Prievozskej je zase sklad filmových rekvizít. V prvom okrese je prenajatých 12 zo 121 krytov, je v nich napríklad práčovňa, sklady, ale aj rôzne kluby – napríklad známa Duna či U klub.

V okrese Bratislava III ročne z prenájmu krytov získajú 120- až 180-tisíc korún. Prenajaté kryty využívajú ľudia ako sklady rôznych vecí, ktoré sa už nezmestili do bytov – skríň, bicyklov, šesť využíva mestská časť Nové Mesto ako sklady, ďalšie okresný úrad. „Naposledy sme prenajali kryt hudobnej kapele, chcela v ňom skúšať,“ hovorí Oto Bundzík z okresného úradu. V ďalších krytoch je kvetinárstvo, fitnescentrá a na Nobelovej je krčma Bunker.

Všetci nájomcovia sa musia o kryty starať, zachovať ich účel. A keby na nás predsa niekto zaútočil, rýchlo ich vypratať. „Som na to pripravená, ale možno to ani nebude treba, keby tu ľudia boli zatvorení, možno by si aj radi zacvičili,“ hovorí majiteľka fitnesscentra, ktorý si otvorila v kryte na Trnavskom mýte.

ANDREA HAJDÚCHOVÁ

piatok 13. 9. 2002
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2002 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
Aktuálna predpoveď v lokalite Bratislava
22:00
0.0°C
1:00
1.0°C
4:00
1.0°C
 
 
späť na SME.sk
ANKETA