Pre výstavbu Pražskej zbúrali najstaršiu kalváriu, pre Slavín zas strhli kostolnú vežu. Obnova ostáva na papieri.
BRATISLAVA. Z pivníc Palugyayovho paláca viedlo podzemné potrubie, ktorým plnili víno do sudov na hlavnej stanici.
Bratislava mala dve kalvárie, jednu dokonca v židovskom podhradí. Štúrovci popíjali aj v známej krčme Funus a nemali čím zaplatiť.
Zaujímavosťami odľahčuje náročný prechod mestskými kopcami sprievodca Ivor Švihran.
Zaujímavosti
Mestské kopce
Krížová cesta v Bratislave bola najstaršou na Slovensku, nemala 14 zastavení, ale 12;
Druhá kalvária bola v Podhradí;
Krčmu Funus navštívili aj Štúrovci;
Lurdskú jaskyňu vysekali v kameňolome, poďakovanie tu má aj Šaňo Mach;
Kostol Panny Márie Snežnej mal vysokú vežu, musela však ustúpiť Slavínu;
Neďaleko kostola sa zachovala nemecká architektúra.
Kostol na kalvárii ešte s 50-metrovou vežou - foto http://www.ron-del.net/
Spolu s autorkou mapy kultových miest Pavlínou Morháčovou organizujú vlastivedné prechádzky po Bratislave.
V sobotu s asi päťdesiatkou nadšencov odhaľovali tajomstvá mestských Karpát.
Štart bol od miesta, kde sa v 19. storočí vyrábalo slávne Chateau Palugyay, čiže od rovnomenného paláca na Pražskej ulici.
Kalvária v Podhradí
Pražská má podstatnú úlohu v histórii bratislavskej kalvárie, najstaršej kalvárie na Slovensku z roku 1694. Výstavba ulice ju zničila.
„Toto je šieste a jediné čiastočne zachované zastavenie kalvárie,“ hovorí Švihran a ukazuje na murovaný oblúk pod lesnou cestou.
„Pôvodne boli drevené. Krížové cesty mávajú štrnásť zastavení, len v Bratislave mala dvanásť.“
Po farebných jesenných listoch a kameňoch stúpame po niekdajšej krížovej ceste ďalej. Prechádzame miestami, na ktorých v 18. storočí hľadali ľudia útočisko počas bratislavského moru.
Míňame odkazy na historické zastavenia krížovej cesty – papiere na stromoch. Na papieri zostáva aj projekt obnovy kalvárie, ktorá kedysi viedla od Štefánikovej ulice až po vrch Kalvária.
„Druhá kalvária v židovskom podhradí viedla na Hrad,“ hovorí Švihran. Z nej však neostalo ani toľko čo z kalvárie v kopci nad Pražskou.
Okolo studničky, z ktorej podľa legendy po vražde mníchov vytekala krv, prichádzame na vrchol Kalvárie ku krížu.
Na pôvodné zastavenia upozorňujú dnes odkazy na stromoch.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Vďaka aj za väzenie
Po výstupe na prvý mestský kopec vychádzky smerujeme k niekdajšiemu kameňolomu, dnes k Lurdskej jaskyni. Dala ju vyhĺbiť grófka Gabriela Szapáry v roku 1892.
Dnes je „na múre“ jaskyne okolo 4200 poďakovaní. Tabuľky vďaky za návrat z koncentračného tábora, za vytúžené dieťa či hromadné poďakovanie bytovky za to, že prežitila bombardovanie.
Tabuľku tam pridala aj manželka ministra Alexandra Macha, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom a podieľal sa na prenasledovaní Židov. „Ďakovala, že jej manžel dostal len dlhoročné väzenie, a nie trest smrti,“ vysvetľuje Švihran.
Vlastivedná prechádzka poodhalila tajomstvá metských Karpát
Pozrite si fotogalériu >>
Nemecký vidiek
Na Nemecko narazíme aj o pár ulíc ďalej. „Je to nacistická architektúra v nemeckom štýle,“ ukazuje Švihran drevené domy so štítovou strechou a zelenými okenicami. „Sú chránené.“
Švihran vysvetľuje, že takáto architektúra vznikala na základe nacistickej doktríny, ktorá sa po 1939-tom začala aplikovať aj v Slovenskom štáte. Takéto stavby vznikali po celom Slovensku. "Architekti nemeckej národnosti, ktorý predtým často projektovali moderné funkcionalistické diela, museli svojou tvorbou šíriť nemecké tradície a ľudovú architektúru, aby sa takto "infiltrovala" nemecká kultúra do satelitných krajín určených na postupnú germanizáciu. Táto architektúra pôsobí malebne, ale nedá sa nazvať inak ako nacistickou, už len kvôli myšlienke jej vzniku. Do roku 1939 takéto diela na Slovensku nevznikali."
Za domčekom ako z nemeckého vidieka vidno Kostol Panny Márie Snežnej, ktorý dokončili v roku 1948. Kedysi sa dal rozoznať z diaľky.
Dominantná 50metrová veža z kostola na Kalvárii však musela v roku 1959 dolu, nemohla konkurovať výstavbe Slavína. Najskôr sa hovorilo o znížení na polovicu, neskôr musela pamätníku padlým sovietskym vojakom ustúpiť celá.
Pár stupienkov po rebríku a výhľad na Bratislavu. Namiesto vysokej veže len z malej štvorhrannej vežičky nad svätyňou kostola.
Od roku 2003 začala fara robiť zbierku na obnovu veže. No podľa sprievodcu sa nenazbieralo dosť, peniaze použili na obnovu kostola. „V budúcnosti chcú vežu obnoviť.“
Architektúra nemeckého štýlu, za domom vidno okresaný Kostol Panny Márie Snežnej.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Rozdelená ulica
Ďalším mestským kopcom je Slavín. Švihran vraví, že pre búranie kostolnej veže sa posúvalo aj dokončenie pamätníka.
„V pôvodnom pláne sa rátalo aj s kostolnou vežou,“ hovorí. Celý Slavín mal byť iný, nemal byť ani ako dnes osou Šancovej ulice. Zas len na papieri ostal víťazný návrh od architekta Emila Belluša.
Popod tretí mestský kopec s vládnym hotelom Bôrik klesáme strmo dolu. Údolná ulica má dve časti, ktoré čakajú na spojenie. Opäť len na papieri.
Stáva sa, že ani taxík obyvateľov nenájde, navigácia ho nasmeruje len na jeden koniec ulice. V sobotu bol navigáciou sprievodca.
„Nám starým Bratislavčanom ukazuje mesto,“ povedal jeden z najstarších účastníkov vychádzky o sprievodcovi. Aj cez kultové miesta sa dá spoznať Bratislava.
Mali prvé auto v meste
Palugyay cestoval do Francúzska, aby priniesol tajomstvo šampanského. Jeho víno pili aj v Mexiku.
BRATISLAVA. Vyrábali vraj jedno z prvých šampanských mimo územia Francúzska, vozili sa v prvom aute v Bratislave. Palugyayovci z Palúdzky. Úspešnú podnikateľskú a vinársku rodinu z Liptova dodnes pripomína palác na Pražskej ulici.
Na víno odkazujú už hroznové reliéfy na neprístupnej budove so žltou fasádou. Práve tam sa nalievalo aj vyrábalo známe víno Chateau Palugyay.
Do unikátnych pivníc paláca sa dnes dostanú len vyvolení, od roku 2002 sídli v novorenesančnej budove zo 70. rokov 19. storočia ministerstvo zahraničných vecí.
Palác si dal postaviť Jakub Palugyay, prešporský vinár, ktorý vyvážal víno do celého sveta.
Najskôr úspešne prevádzkoval hostinec Železná studnička a okolo roku 1850 začal obchodovať s vínom. Jeho vlastné chateau neskôr ochutnali dokonca aj v Mexiku či Amerike.
Oslavne môžeme povedať, že na čo Palugyay v Bratislave siahol, to preslávil.
V roku 1857 prevzal hotel U zeleného stromu, dnes prestavaný na Carlton, a vďaka dobrej povesti začali hotel poznať aj ďaleko od mesta. Jeho syn Karl von Palugyay zas úspešne prevádzkoval dnešné Au Café v Sade Janka Kráľa.
Lucia Tkáčiková
V spolupráci s mpba.sk
