Roll je zakladateľom svetoznámeho podujatia Bienále ilustrácii Bratislava.
BRATISLAVA. Letná čitáreň U červeného raka v centre Bratislavy bola dnes preplnená. Dôvodom bol šiesty ročník kultúrno-spoločenského podujatia Schöne Náci opäť medzi nami.
Ako spomienku a uctenie si slávneho rodáka tradične ho pripravilo občianske združenie Spoločnosť Ferdinanda Martinenga (SFM). Opäť nechýbalo udelenie sošky Schöne Náciho pre slušného Bratislavčana.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Ocenený Roll
"Jej šiestym držiteľom je Dušan Roll, zakladateľ svetoznámeho podujatia Bienále ilustrácii Bratislava (BIB), ktorý celý život zasvätil umeniu pre deti. Má rôzne medzinárodné i naše štátne vyznamenania, ale takáto cena mu právom patrí," zdôvodnil predseda SFM Peter Kurhajec.
Zároveň vyzval na pódium Antona Srholca, Evu Sirácku a Ivetu Radičovú, aby prekvapenému laureátovi spoločne odovzdali ocenenie.
Na takmer dvojhodinovom podujatí nechýbal kultúrny program a pieseň Schöne Náci zaspievala Katarína Feldeková i populárna skupina LOJZO. Ďalším účinkujúcim bolo folklórne zoskupenie SPEVULE a najmä viacerí Bratislavčania, ktorí spomínali na Schöne Náciho.
Slušný Prešpurák Náci
"Poznal som ho dobre a často stretával na korze. Bol vždy upravený elegán vo fraku, bielych rukavičkách, s cylindrom a paličkou slušne pozdravil. Nikto sa mu nevysmieval. Táto cena od Bratislavčanov ma veľmi teší aj preto, že soška od Ľudmily Cvengrošovej je veľmi pekná a túto sochárku mám rád," povedal pre TASR 83-ročný Dušan Roll, čestný predseda Medzinárodného komitétu BIB, čo je tiež ojedinelé ocenenie.
Aj mnohí starší Bratislavčania Schöne Náciho poznali ako slušného a úctivého Prešpuráka.
V polovici minulého storočia ich úslužne zdravil v troch rečiach: Ruky bozkávam, Küss die Hand a Kezét csókolom.
Vlastným menom Ignác Lamár sa narodil 11. augusta 1897 v Engerau dnešnej Petržalke. Takmer celý život prežil v Prešporku, neskôr v Bratislave. Jeho matka ušla s tovarišom z obuvníckej dielne do Viedne, otec preto začal piť a čoskoro zomrel. Ignác bol cukrárskym učňom, neskôr pracoval ako kulisár v divadle, pomocník obuvníka, nosil uhlie, prášil koberce a vykonával iné práce pre domácnosti. Za to dostával balíčky s jedlom, od pekárov sladké odrezky v pekných ozdobných škatuliach, veľmi rád mal krémeše.
Istý čas prežil v Domove dôchodcov na Radlinského ulici, neskôr v Podunajských Biskupiciach. Odtiaľ sa dostal do ústavu pľúcnych chorôb v Lehniciach, kde 23. októbra 1967 zomrel na tuberkulózu a bol pochovaný v úzkom kruhu sanitkára, hrobára a farára ako bezdomovec. Jeho dom medzitým zbúrali. Frak a cylinder venoval svojmu spolubývajúcemu Rómovi v ústave. Vďaka úsiliu SFM ho takmer po 40 rokoch našli, exkomunikovali a previezli do milovanej Bratislavy, kde ho dôstojne pochovali na Ondrejskom cintoríne za prítomnosti asi 400 občanov.
Dnes ich bolo na podujatí o niečo menej. "Rozdali sme 300 krémešov," uviedol pre TASR Milan Čas zo spoločnosti City Pressburg, ktorý sa medzi účastníkmi pohyboval v úlohe Schöne Náciho.
