Na komunálnu politiku ho nahovoril Ján Budaj. PETER HOCHSCHORNER, známy ako tréner vodnoslalomárskych dvojičiek a výrobca prototypov lodí, je novým mestským poslancom. Chce, aby na vodu chodili žiaci počas školy.
Vrátili ste sa z olympiády. Ukázala sa v Londýne anglická presnosť a organizovanosť?
„Organizácia bola, lepšie povedané musela byť stopercentná. V Londýne bol z pohľadu bezpečnosti akoby vojnový stav, všetko bolo extra zabezpečené. Napríklad nad každým športoviskom lietali helikoptéry, to v televízii neukazovali.“
Na iných olympiádach to tak nefungovalo?
„Nie. Pod dozorom bola olympiáda v Aténach, lebo to bolo po páde dvojičiek. Gréci sa to snažili zabezpečiť vojensky. V Sydney, kde bola olympiáda predtým, to bolo úplne voľné.“
Nebolo to obmedzujúce?
„Ani nie, no nadmerne kontrolovali pri identifikácii akreditačných systémov. Povolali však dostatočné množstvo vojakov, tak to šlo rýchlo. Z hľadiska organizácie to bolo teda podľa mňa stopercentné. Na druhej strane len bezpečnosť na olympiáde stála 1,5 miliardy libier.“
Ako sa po pár dňoch pozeráte na výkon svojich synov? Zlatí chlapci, a získali bronz.
„Je to šport. Hodnotím ich pozitívne, pripravenosť bola skoro stopercentná. Z výsledkom sme spokojní a aj synovia, len nie sú spokojní so svojou jazdou, a je jedno, či skončili piati, prví, alebo desiati. Keby získali už štvrtú zlatú medailu, nebolo by o čom hovoriť. Keď je niekto dominantný, nie je to dobre. Vodný slalom sa dostal vďaka prehre na titulné stránky anglických novín (bratov Hochschornerovcov porazili dve britské lode, pozn. red.), hoci cyklistika je pre nich číslo jeden. Titulky novín boli o tom, že Briti porazili neporaziteľných, legendy. Boli tam aj fotografie chlapcov, ako sú zronení. Na jednej strane prehrali, no na druhej je to kopanec, aby sa ďalej vyvíjali.“
Kedy ste vy začínali s divokou vodou?
„Asi v pätnástich, šestnástich, dovtedy som hral futbal.“
Už ako tréner ste trénovali aj bratov Vajdovcov, dnes známych výrobcov lodí. Naučili ste ich aj laminovať. Stále s nimi robíte?
„Mňa to tiež naučila staršia generácia, začali sme s automobilovými projektmi, potom som prešiel na lode. Stále robíme modely, vyvíjame ich. Pracujeme u Vajdu vo firme, lebo dielňu už nemáme, keďže nám v Karlovej Vsi zbúrali starú lodenicu. U nás je taká prax, že vždy vychádzame z pôvodnej verzie lode či pádla a vytvárame novinky. Všetko testujeme prakticky, lebo len prax ukáže. Vajda má na svetových pretekoch asi 90 percent lodí v slalome, v rýchlostnej kanoistike o niečo menej. Reklamu mu už robia dlho moji synovia, Michal Martikán či Elena Kaliská.“
Je pravda, že ste vyrábali synom pádla, dokonca, že ste ich vypekali v saune v lodenici?
„Áno, nemal som vypekaciu pec.“
Boli vaše lode aj na olympiáde?
„Napríklad pri double kanoe tam bolo prvých osem lodí mojich.“
Dalo by sa teda prenesene povedať, že vašich synov porazili aj „vďaka“ vám?
„(Smiech) Na olympiádach vždy očakávajú naše lode. Aj tento rok sa pýtali, či môžu použiť môj model. Povedal som, nech sa páči, je to v rámci fairplay. Väčšinou to výrobcovia nedovolia, no ja som to konkurencii doprial. Neverím, že to ovplyvnilo výsledok.“
Pripravujete pre synov nejaké špeciálne pádla či lode?
„Keďže sú to moji chlapci, robím to podľa vlastných predstáv. Je to však večný vývoj, ostatní sa potom pridávajú. Je to ako v lyžovaní, keď niekto vyhrá majstrovstvá sveta, tak všetci chcú také lyže, aké má víťaz.“
Žijete v Petržalke, no vaši synovia aj vy ste strávili veľa času v Karlovoveskej zátoke, je spätá s vodným športom. Aký k nej máte vzťah?
„Je to základňa vodného športu. Trénovali sme tam, hoci som Petržalčan. Mali sme v Petržalke rodinný dom, no po asanáciách, keď zrušili celú štvrť rodinných domov a postavili sídlisko, mi namiesto domu pridelili byt. Moji rodičia bývali v karlovke.“
Ako vnímate tunajší zámer výstavby J&T Real Estate? Majú stavať v Karlovoveskej zátoke osempodlažný polyfunkčný dom.
„So zámerom už veľa neurobíme. Keď bol rektorom univerzity František Gahér, tak zachránil aspoň tú časť, kde sú lodenice. Novú univerzitnú lodenicu postavili na základe výsledkov študentov, dnes ju využívajú turisti a univerzitný šport. Úspešní slovenskí vodáci sú totiž buď bývalí, alebo aktívni študenti Univerzity Komenského.“
Proti výstavbe J&T Real Estate protestujú tisícky ľudí, obávajú sa o prístup k vode.
„Všetko je možné. Bolo to jedno z posledných miest, kde sa ešte nič nebudovalo, všade inde v Bratislave vyrastajú mrakodrapy. V zátoke ide o lukratívne miesto pri vode, tak to J&T skupuje.“
Je pravda, že zátoka je pre svoj prístup k Dunaju jedinečná?
„Je jedinečná a má aj svoju historickú hodnotu. Ako poslanec sa môžem vyjadriť k zámerom a športu: brať posledné pozostatky rekreačného aj vrcholového športu je trestuhodné.“
Ste teda proti výstavbe?
„Nejde v súlade so športom a históriou, zabúdajú na to, že by tradíciu mali preniesť do modernej doby. Šport, ktorý má u nás hodnotu a úspech, by sa mal podporovať.“
Do komunálnej politiky ste kandidovali za Zmenu zdola, stranu Jána Budaja. Prečo práve cez nich?
„Podporujem ho pre program. Je to program, ktorý zachraňuje aj podmienky pre šport.“
Ste viac-menej novým mestským poslancom, prečo ste vôbec kandidovali?
„Oslovil má pán Budaj, povedal som mu však, že sa budem vyjadrovať len k tomu, čomu rozumiem, teda k športu a športovým projektom, ktoré sú podľa mňa pozitívne. Chcem tiež podporovať vzdelávanie, ktoré u nás, žiaľ, nie je na prvom mieste.“
Učili ste na vysokej škole.
„Áno ako inštruktor.“
Ste aj poslancom v Petržalke. Čo presadzujete tam?
„Podporovať športoviská, miništadióny, lebo tie slúžia obyvateľom. Dnes totiž futbalový alebo atletický štadión neslúži občanom, ale úzkej skupinke vrcholových športovcov. Občania z toho veľa nemajú.“
Mali by byť prístupné verejnosti?
„Nie, to ani nemôžu, na futbalovom štadióne nemôžu behať okrem futbalistov aj amatéri alebo atléti, či turisti, no ľad alebo vodu nepokazia ani amatéri. Je to dané charakterom športu. Hokej je pre nás s chalanmi zimnou prípravou, každý druhý deň máme ľadový hokej, lebo pre vodáctvo je to dobrá a všestranná príprava. Školy by mali podporovať aj vodáctvo, žiakov aspoň raz priviesť napríklad na kanál (areál Divokej vody v Čunove, pozn. red.), nech sa prevezú na raftoch. Zistia, čo to vodáctvo je, získajú kladný vzťah k pohybu aj k prírode.“
Chodia na kanál v Čunove aj školy?
„Veľmi obmedzene, obec by na to musela školám prispievať. Dalo by sa to aj v Karlovej Vsi, no mestská časť by musela prispieť na výstroj. Deti sa tam naučia disciplíne a inému správaniu.“
V mestskom parlamente ste nahradili Dušana Čaploviča. Zažili ste už zasadnutie?
„Bol som na jednom mestskom zasadnutí a v komisii športu, vzdelávania a kultúry, debatovalo sa tam o vzdelávaní. Mesto musí podporovať vzdelanie, lebo keď nebude mať vzdelanie u nás lepšiu úroveň, tak ani Rómov nenaučíme poriadku. Všetko je o vzdelávaní už od škôlok. Deti by mali viesť odbornejší ľudia.“
Navrhujete alebo navrhnete aj nejaké zmeny na rokovaniach mestského zastupiteľstva?
„Zatiaľ mám dosť veľa povinností a som v zastupiteľstve začiatočníkom, amatérom. Vyjadrujem sa k projektom a ak sú pozitívne, tak ich podporujem.“
Máte vôbec na tie komunálne zasadnutia čas?
„Momentálne nemám, ale keď sú prechodné obdobia zima až jar, tak tam budem môcť chodiť. Už na začiatku som ich varoval, že budem musieť v zastupiteľstve chýbať. Reprezentácia Slovenska je zatiaľ prvoradá.“
Máte aj vyššie politické ambície?
„Dúfam, že nie (smiech). No uvidíme. Hovorí sa nikdy nepovedz nikdy. Tieto ambície však nemám. Poprosili ma, aby som sa odborne vyjadroval k športu.“
Vo vysokej politike navrhla opozícia pre olympijských medailistov doživotnú rentu. Návrh zákona zatiaľ nenašiel podporu. Aký je váš názor?
„Budem sa snažiť, aby sa tento návrh dostal premiérovi, lebo je pozitívny. Športovci reprezentujú Slovensko a keď sa im niečo stane, tak ostanú na ulici. Ľudia musia pochopiť, že športovci nasadzujú svoje zdravie. Mnohí sa na to pozerajú tak, áno, počas svojej kariéry si postavil dom. No nie je šport ako šport, tenisti, futbalisti a hokejisti sú niekde inde. Vodné športy dosiahli viac, no títo športovci sú z finančného hľadiska oveľa menej dekorovaní. Zaslúžili by si rentu, keď sa im niečo stane, tak ich nikto nezamestná.“
Sú také prípady?
„Je ich veľa, dokonca aj medzi olympijskými medailistami bol bezdomovec. Rentu by si zaslúžili, všetci v okolitých krajinách to majú. Štát to nezruinuje, lebo to je malá položka, olympijských medailistov nemáme toľko. Každá vláda to sľubuje, no nikto nič neurobil. Funguje to aj v Česku či v Maďarsku.“
Má Bratislava dobré podmienky na vodný šport?
„Sú optimálne, projekty vodných kanálov vymyslel Ondrej Cibák a teraz sa to vo svete šíri ako huby po daždi. Ľudia skúšajú jazdu na raftoch. Dunaj slúži aj motorizovaným športom.“
Čo sa dá okrem divokej vody robiť v čunovskom kanáli?
„Všetko, tu sú ideálnejšie podmienky než niekde v Austrálii. Dá sa tu aj surfovať, samozrejme, chýba tu more. Trénujeme na kanáli, synovia skútrujú, wakeboardujú (lyžovanie za motorovým člnom, pozn. red.).“
