Najvyššia veža pýta milióny

Banka žiada miliónové odškodné. Mesto jej radšej ponúka ďalšie pozemky.

BRATISLAVA. Národná banka Slovenska musela za pozemky pod svojou hlavnou budovou zaplatiť dvakrát. Raz bratislavskému magistrátu, druhý raz skutočnej majiteľke. Od hlavného mesta teraz žiada odškodné 1,4 milióna eur.

Zadlžená metropola peniaze nemá. Súdiť sa tiež nechce. Na výmenu teda banke ponúka parkovacie miesta pri jej centrále. Tie teraz využívajú ľudia z okolia.

Predali cudzie

Národná banka pozemky kúpila v septembri 1994 a v roku 1996 tam začala stavať svoju novú budovu. V roku 2010 však súdy rozhodli, že časť pozemkov – viac ako 600  štvorcových metrov – patrí už od januára 1995 reštituentke.

Predaje

Pozemky pod NBS

 

• rok 1994 – Národná banka kúpila pozemky za
  15 miliónov korún;

• rok 2010 – súd rozhodol,
  že od roku 1995  časť z pozemkov patrila reštituentke;

• rok 2012 – Národná banka žiada odškodné 1,4 milióna eur. 

Banka sa bránila, že pozemky vydržala, súd jej to však neuznal. Musela ich od reštituentky kúpiť.

Kedysi ich získala za 15 miliónov korún, dnes pol milióna eur. Teraz žiada od mesta 1,4 milióna eur ako odškodné za bezdôvodné obohatenie.

Namiesto súdu ponuka

Mesto sa na súde brániť nechce. „Banka oprávnene požaduje od hlavného mesta  kompenzáciu,“ konštatovali jeho právnici.

Primátor Milan Ftáčnik (blízky Smeru) teda vedeniu banky navrhol, že im radšej ako peniaze ponúknu pozemky. Národná banka podľa magistrátu chce len pozemky v blízkosti svojho sídla, ktoré by mohla využiť na parkovanie.

Magistrát teda našiel parkovacie miesta na Slovanskej ulici a poslanci ich výmenu na svojom poslednom zasadnutí schválili. Či s tým však banka súhlasí, zatiaľ nie je známe.

Miesta za NBS voľné nie sú.

FOTO - SME

Kto je na vine

Vedenie mesta vraj v roku 1994 nemohlo vedieť, že predáva Národnej banke pozemky zaťažené reštitúciou. Chybu podľa magistrátu urobil kataster. Ten počas revízie v roku 1982 pričlenil tieto pozemky k inému pozemku bez toho, aby mal na to právo.

„Došlo k omylu zo strany vtedajšieho katastrálneho orgánu,“ uvádza magistrát. Pozemok mal podľa magistrátu „čistý“ aj list vlastníctva. „Mesto nemalo žiadne pochybnosti o svojom vlastníctve k pozemku.“

Nejde však o jediný prípad, keď bratislavský magistrát predal pozemky reštituentov. Napríklad v roku 1997 predal veľkú záhradu pri Bôriku, o ktorú sa pôvodní majitelia dodnes súdia.

O rok neskôr predali ďalší pozemok v reštitúcii, za ktorý museli vyplatiť nielen skutočných majiteľov, ale aj dať odškodné 315­tisíc eur stavebnej firme, ktorá tam začala stavať. Reštitučný zákon pritom zakazuje predať nehnuteľnosti, o ktorých vrátenie niekto požiadal.

Miesta voľné nie sú

Magistrát aj teraz za chybu musí platiť, našiel  teda parkovacie miesta na Slovanskej ulici a poslanci ich výmenu na svojom poslednom zasadnutí schválili. „O uvedenej záležitosti sa bude v rámci Národnej banky Slovenska ešte rozhodovať,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Petra Pauerová.

Či má dnes banka v budove, ktorá je najvyššou v Bratislave, nedostatok parkovacích miest, nepovedala.

Miesta ľudia potrebujú

Ponúkané miesta nie sú voľné. Osem z nich využívajú Staromešťania na rezidentské parkovanie. „Štyri miesta sú vyhradené pre Kultúrne centrum na Školskej ulici, tri miesta pre Finančné riaditeľstvo a jeden box je vyhradený pre zdravotne ťažko postihnutých,“ povedal staromestský hovorca Tomáš Halán.

Magistrát však miesta od mestskej časti nebude pýtať. „Predmetom majetkovoprávneho vyrovnania neboli parkovacie miesta, ale pozemky, ktoré sa pod týmito parkovacími miestami nachádzajú,“ hovorí Martina Halušková z tlačového oddelenia magistrátu. 

„Tieto pozemky nemá mestská časť Bratislava – Staré Mesto v správe, preto nebolo potrebné rokovanie o ich odňatí,“ tvrdí. Keďže sa s Národnou bankou zatiaľ nedohodli, vec je stále otvorená. Dohodnúť by sa mali podľa komisie pre správu majetku do 60 dní, inak súhlas zastupiteľstva s riešením prestane platiť.