Jedno z rozhodnutí o násilnom vysťahovaní z Bratislavy v roku 1952. FOTO - ARCHÍV
aby sa zmenila sociálna štruktúra v Bratislave.
„Závody však z týchto bytov dostali nakoniec asi štvrtinu, aj to väčšinou riadiaci aparát. Ostatné byty získali politici, členovia štátnej bezpečnosti a armády,“ hovorí historik zo Slovenskej akadémie vied Ján Pešek. Voľné byty patrili totiž bohatším ľuďom, z mesta vysídľovali najmä advokátov, lekárov, majiteľov či riaditeľov fabrík, tzv. fabrikantov, ale aj univerzitných profesorov a sympatizantov bývalej Demokratickej strany. Všetkých vysťahovali na dedinu, často do polorozpadnutých chatrčí a pracovať mohli len v poľnohospodárstve, na štátnych majetkoch, v kameňolomoch či na stavbách.
„Vysťahovanie prebiehalo tak, že osoby dostali výmer z bytového podniku, že ich nájom bol ukončený, s termínom, dokedy majú vypratať byt,“ hovorí Pešek. Ak niekto nechcel odísť dobrovoľne, nespoľahlivého člena rodiny na toto obdobie umiestnili do tábora nútených prác a rodinu vysťahovali násilím. Dôvody boli vykonštruované, veľmi častá bola formulácia: „Podľa zistení ŠtB rodina nemá kladný vzťah k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu.“
Vysťahovaný bol napríklad aj ekonóm a funkcionár Demokratickej strany, jeden z organizátorov Slovenského národného povstania Peter Zaťko. Ako dôvod sa v tomto prípade uvádzalo. „Bol vždy v minulosti vedúcim hospodárskym pracovníkom buržoázie, v dobe SNP a po ňom bol prívržencom reakčnej strany. Na terajšom pracovisku sa osvedčuje, avšak politicky sa nijako neprejavuje.“ S nespoľahlivou osobou musela vždy odísť celá rodina, o zamestnanie tak prišla aj manželka a deti. Ak študovali na strednej alebo vysokej škole, museli ich vylúčiť.
Akcia B sa začala v lete 1952, trvala až do jesene 1953, jej presný názov znel: Vysídlenie triedne a politicky nespoľahlivých ľudí z veľkých miest, z Prahy, Bratislavy, Brna a ďalších. Korene mala však už v minulosti, prvé vysťahovávanie z miest sa začalo v roku 1948, vtedy z Bratislavy muselo odísť asi 1500 nepohodlných ľudí a ich rodinných príslušníkov, označovaných ako „reakčné živly“. Ďalšia vlna vysťahovania, označovaná ako akcia T-43, sa začala v roku 1949, jej cieľom bolo naplniť tábory nútených prác. Z Bratislavy poslali do táborov asi sto ľudí. „Táto akcia však vyvolala odpor ľudí, bola to celoplošná celoštátna akcia, ľudia o nej vedeli a búrili sa, preto ju neskôr zastavili.“ V následnej akcii B teda vysídlili tých, ktorých sa nepodarilo vysťahovať do táborov v roku 1949.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
