Na bratislavské Námestie slobody mesto hľadá investora. Fontána je bez vody.
BRATISLAVA. Pod poklopom niekoľko plechových schodov do podzemia, úzka tmavá chodbička a priestor s niekoľkými kvapľami. V centre hlavného mesta neďaleko Úradu vlády nie je jaskyňa, ale podzemná strojovňa. Patrí k najväčšej fontáne na Slovensku Družba, ktorá už roky nefunguje, zožiera ju hrdza.
Hoci ju tvorili známy sochár a na Námestí slobody stojí od roku 1980, je možné, že ustúpi garážam. Mesto tam chce postaviť podzemné parkovisko.
S fontánou nepočítajú
Fontána Družba
Najväčšia fontána v Bratislave, má podobu lipového kvetu;
Stavali ju v rokoch 1979 – 1980, pracovali na nej sochári - Juraj Hovorka, Tibor Bártfay, Karol Lacko a architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica;
Nefunguje od roku 2007, oprava by stála milión eur.
O fontány v Bratislave sa stará organizácia Paming, mestský investor pamiatkovej obnovy. Jej riaditeľ Jozef Hrabina hovorí, že podľa zámeru vybudovania podzemných garáží, ktorý organizácia pripomienkovala asi pred mesiacom, sa s fontánou na námestí už nepočíta.
„Paming pripomienkoval tento zámer v tom zmysle, že požaduje zachovanie fontány na tomto námestí,“ dodal Hrabina.
Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad vraví, že zatiaľ sa konali len interné rokovania o zámere na námestí a ešte nie je rozhodnuté.
Fontána Družba, ktorej jadro tvorí veľký lipový kvet, by podľa nej mala na námestí ostať. „Vodu v meste treba.“
Niekoľkotonový kvet
Oprava deväťmetrového kvetu a priestoru fontány s priemerom 45 metrov je však nákladná. Paming rekonštrukciu odhadol na milión eur.
„V dôsledku zatápania strojovne má fontána v havarijnom stave technologické zariadenia, elektroinštalácie, poškodená je hydroizolácia bazénov,“ vysvetľuje Hrabina. Statika 12-tonového kvetu je podľa neho narušená.
Bratislavské Staré Mesto v odstránení fontány problém nevidí. Dôvodom sú podľa hovorcu mestskej časti Tomáš Halána práve vysoké náklady na jej opravu. „Pri revitalizácii námestia však môže vzniknúť priestor na novú fontánu,“ dodáva Halán.
Daniela Rodinová z mediálneho oddelenia magistrátu vraví, že mesto je pripravené na diskusiu s investorom, ktorý by mal záujem o revitalizáciu. O konkrétnom zámere nehovorila, žiadosť zatiaľ neeviduje ani staromestský stavebný úrad.
„Definitívne rozhodnutia bude mesto pripravovať v súčinnosti s hlavnou architektkou mesta, ako aj hlavným dopravným inžinierom,“ dodáva Rodinová.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Sumec, kapor či pstruh
Jozef Tóth, vedúci technicko-prevádzkového úseku Pamingu, sa o fontány v meste stará roky. Spomína na časy, keď Družba striekala. Voda vnášala na námestie, na ktorom je aj Slovenská technická univerzita, život.
Ľudia sedávali pri fontáne, počas promócii sa tu fotili. „Plávali tu aj kapry či pstruhy,“ hovorí Tóth. V bazénoch fontány bolo až dvetisíc kubíkov vody.
Ryby vo fontánach nie sú výnimočné, Tóth vraví, že nedávno niekto do ružinovskej fontány vypustil sumca.
Okrem rýb ľudia do fontán nalievajú aj saponáty, chcú vraj bubliny. Tie sa však dostanú do strojovne a Paming musí fontánu odstaviť.
Fontány v meste však odstavuje aj ich technický stav, peniaze na rekonštrukciu Paming z mesta nedostáva, bez vody je teraz preto napríklad fontána Radosť zo života v Grassalkovičovej záhrade.
Mestskú organizáciu Paming, ktorá má zachraňovať a obnovovať nehnuteľné kultúrne pamiatky mesta, ide Bratislava zlúčiť s inou mestskou organizáciou Generálny investor Bratislavy. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) to odôvodňuje šetrením.
Podzemná chodba v strojovni fontány.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Architekti navrhujú meňavku
Gottwalda na námestí odhaľoval Husák, pričom režim Klementa Gottwalda dal Husáka zavrieť. Pripomína absurdné dejiny Námestia slobody profesor STU Bohuš Kováč.
BRATISLAVA. Garáže, budova, nová fontána, presťahovaná socha štúrovcov či pamätník slobode. Budúcnosť Námestia Slobody v centre Bratislavy je nejasná. Niekdajší disidenti tu navrhujú osadiť pamätník nežnej revolúcie, Bratislavský okrášľovací spolok sem chce zas presťahovať súsošie štúrovcov spred Reduty. Vytlačiť ich sem má socha Márie Terézie.
Priestor chcú upraviť aj študenti a absolventi architektúry a urbanizmu Slovenskej technickej univerzity, ktorá na námestí sídli. Na mieste dnešnej megafontány navrhujú budovu s ikonickou architektúrou a verejno-prospešnou funkciou. Pracovne hovoria o univerzitnou infocentre s tvarom meňavky.
Kováč: Socha nie je život
„Mestu dnes chýba ikonická moderná architektúra. Ideálne by bolo, ak by vzišla z architektonickej súťaže,“ vysvetľuje Bohuš Kováč, urbanista a profesor Fakulty architektúry STU.
Stavba by sa podľa neho nemala dotknúť dnešnej zelene. „Vybudili nás aj také aktivity ako presťahovanie štúrovcov či úvahy o skulptúre k novembru 1989 na Námestie slobody,“ vraví Kováč. „Žiadna socha život do tohto priestoru neprinesie. Symbolmi slobody nie sú sochy, ale demokratický verejný priestor.“
Oslavný priestor
Urbanista pripomína, že dnešná podoba námestia vznikla v 80. rokoch a bol to monumentálny oslavný priestor. „Paradoxné bolo, že námestie so sochou Klementa Gottwalda odhaľoval v 1978 Gustáv Husák, pričom režim Klementa Gottwalda dal Husáka zavrieť. Až do takýchto extrémov socializmus zašiel.“
Priestor začal chátrať po roku 1989, fontána Družba nefunguje od roku 2007.
Lucia Tkáčiková
"Kvaple" v strojovni.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
V strojovni.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Námestie slobody s fontánou.
Pohľad na námestie.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Fakulta STU navrhla na námestí budovu s ikonickou architektúrou - "meňavkou"
VIZUALIZÁCIA - URBANIZMUS STU
