Kulisu synagógy nestihli. Stratené mesto však pripomína

Dnes v Bratislave spustili projekt Stratené mesto. Synagógu dokončiť nestihli.

Čo sa dá pozrieť

Bratislavská synagóga– Heydukova ul. – v piatok a v nedeľu tam funguje židovské komunitné múzeum;
Cintorín na Žižkovej – pre verejnosť vo vybraných časoch mimo víkendu;
Pamätník Chatama Sofera – prístupný v nedeľu.

BRATISLAVA. Fotoaparáty zamiera k oblohe. To ľudia zachytávajú, ako robotník na plošine montuje na umelú vežu synagógy hviezdu. Hviezda tak oficiálny začiatok odhalenia 15-metrovej zmenšenej kulisy synagógy stihla.

Kulisa ako celok nie. Chýbali steny, interiér, na ktorého prehliadku ľudí pozývali, bol neprístupný.

Podpredseda vlády, primátor, veľvyslanec štátu Izrael a ďalší hostia tak vítali kulisu pred natiahnutou plachtou synagógy na konštrukcii. Rozpačitý začiatok projektu Stratené mesto.

Slová veľvyslanca štátu Izrael J. E. Alexandera Ben-Zviho však upozornili na podstatu. Projekt je o rozpamätávaní. „Bez pamäte nie je história,“ povedal.

Neologickú synagógu a židovské mesto Bratislava nechala zbúrať. Celá štvrť zmizla v 60. rokoch 20. storočia.

Dnes sa neologická synagóga vrátila späť do blízkosti Katedrály svätého Martina, síce zatiaľ len ako nedokončená kulisa. Dorobiť ju majú najbližšie dni, stáť tu bude do konca septembra. Vnútri majú byť výstavné priestory, premietať sa tu má aj dokument o Stratenom meste .

Jediná synagóga

Ani nie pred 70 rokmi boli v Bratislave tri synagógy, dodnes prežila len jedna na Heydukovej ulici v Starom Meste.

Najskôr zbúrali ortodoxnú synagógu na Zámockej ulici, padla začiatkom 60. rokov 20. storočia, neologická synagóga vedľa Katedrály svätého Martina vydržala o pár rokov dlhšie. Po roku 1945 už neslúžila pôvodnému účelu, priestory získala televízia, ktorá ich premenila na sklady, v roku 1969 už musela padnúť pre výstavbu Nového mosta.

Jediná synagóga z rokov 1923 až 1926, ktorá vydržala, sa bežným ľuďom otvára až v tomto roku. Minulý týždeň tam sprístupnili nové Židovské komunitné múzeum so stálou expozíciou – Bratislavskí Židia a ich kultúrne dedičstvo, ľudia si ju môžu pozrieť v piatok popoludní a nedeľu predpoludním.

„Bežne chodí do synagógy desať až dvadsať Bratislavčanov a turisti, počas sviatkov viac ako dvesto ľudí,“ hovorí Peter Salner, predseda židovskej náboženskej obce v Bratislave.

Chatam nie je len zastávka

Rady ľudí v uličkách, stánky so suvenírmi, turisti. V Prahe sú židovské pamiatky aj biznisom, bratislavské zostávali zabudnuté.

Turisti a tisícky veriacich Židov zo sveta síce smerovali k Pamätníku Chatama Sofera pri tuneli, domáci poznajú mauzóleum zväčša len ako električkovú zastávku, každú nedeľu popoludní sa pritom dá pozrieť dnu. Treba dbať len na vhodné oblečenie.

Navštíviť sa dá aj židovský cintorín na Žižkovej.

Z tisícok ostali stovky

Ani nie pred sto rokmi žili v Bratislave tisícky Židov, dnes ich je len šesťsto. V podhradí ich prichýlil Pálffy.

BRATISLAVA. Úzke uličky v podhradí, dlhé kaftany, brady a klobúky. Minulosť a dnes možno predstava o židovskom meste v bratislavskom podhradí. Nebolo tak vždy.

Židia v Bratislave žili najskôr rozptýlene po meste. Usadili sa v okolí dnešnej Nedbalovej ulice, o čom svedčí aj jej vtedajší názov, kedysi Juden Hof a Juden Gassen. V roku 1335 tam dokonca stála aj synagóga.

Tak ako počas druhej svetovej vojny, museli byť židia označovaní už v 14. storočí. Od roku 1376 nosili v Uhorsku osobitý odev. Oslobodil ich od toho až Ľudovít II. v roku 1520.

V 16. storočí ich však vyhnali z mesta a Pálffyovci im dovolili usadiť sa práve v Podhradí.

Tunajšie domy majú svoje vlastné dejiny, píše v novom sprievodcovi Zbúraná židovská Bratislava Zuzana Ševčíková.

V 17. storočí už na Židovskej ulici bývala celá komunita obchodníkov, s kontaktmi po celom svete. „Práve tu vzniká zázemie pre vysokú úroveň rabínskeho učilišťa Chatama Sofera,“ píše Ševčíková.

Komunita rástla a v roku 1848 ju zrovnoprávnili s ostatnými obyvateľmi. Pokoj však netrval dlho, mnohí neprežili holokaust počas druhej svetovej vojny, a väčšina z tých, ktorí prežili, po auguste 1968 emigrovala.

„V roku 1930 tu žilo asi 15-tisíc židov, dnes je evidovaných okolo 600,“ hovorí Peter Salner predseda židovskej náboženskej obce v Bratislave.

Zdroj: Zbúraná židovská Bratislava

Lucia Tkáčiková -