V prílohe SME Bratislava spúšťame seriál o bratislavských sídliskách.
BRATISLAVA. Niektorí ich nazývajú králikárne či nocľahárne. Pri stavbe prefabrikovaných bytov a sídlisk však mysleli aj na človeka. Aspoň na začiatku. Potom to však zmenil komunizmus, ktorý priniesol masovosť.
Bratislavu tak navždy poznačila hromadná bytová výstavba, vyrástli tu sídliská a v 80. rokoch v nich už bývalo asi 80 percent všetkých obyvateľov mesta.
To že panelové sídliská majú aj svoje kvality, ukazuje teraz Atlas bratislavských sídlisk. Autori sa pokúšajú vyrovnať s panelákovým dedičstvom bez romantizovania masovej zástavby.
„Knihou sme nechceli povedať, že sídliská sú najlepším riešením toho, čo sa tu stalo,“ hovorí Peter Szalay, jeden z autorov.
Jednotlivé sídliská Bratislavy a ich vývoj budeme predstavovať aj v novom seriáli prílohy Bratislava.
Sen architektov
Prefabrikácia bola snom architektov už v 19. storočí, hovorí Henrieta Moravčíková, vedúca oddelenia architektúry v Ústave stavebníctva a architektúry SAV. „Robí totiž výstavbu lacnou a rýchlou. Po druhej svetovej vojne boli na to prostriedky a materiál, celý dom sa dal vyrobiť
v továrni. Nebolo to teda o komunizme, prvé prefabrikované domy na Slovensku staval Baťa.“
Európa bola po druhej svetovej vojne zničená, ľudia potrebovali bývať a architekti chceli vytvoriť utópiu moderného mesta.
Aj naši architekti vychádzali z predvojnovej Aténskej charty, čiže manifestu modernej architektúry, ktorý vytvorili umelci ako Le Corbusier.
Z charty sa dá poučiť aj dnes. „Vysoké bytové domy majú byť ďaleko od seba, aby uvoľnili pôdu pre veľké verejné priestory,“ píšu v nej autori . „Pešie a automobilové trasy majú byť oddelené.“
Autori knihy Bratislava Atlas sídlisk – zľava Peter Szalay, Maria Topolčanská, Henrieta Moravčíková.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Možno ako v Dánsku
Prefabrikácia sa rýchlo šírila, stavalo sa tak aj v Spojených štátoch, vo Francúzsku či v Británii.
Hoci domy vznikali v továrni, rovnaký panelák ako v Bratislave nájdete podľa Moravčíkovej vo svete len ťažko.
„U nás sa používala napríklad aj dánska technológia. Možno teda nájdete podobný typ paneláka ako v Bratislave aj v Dánsku, môže mať inú dispozíciu bytov,“ vraví Moravčíková. „Panelák je ako veľká škatuľa, ktorá umožňuje na spoločnom základe do určitej miery variovať dispozície bytov.“
Nútený rast Bratislavy
To, že sa na Slovensku prefabrikácia prehnala, je už podľa Moravčíkovej výsledkom komunizmu a do dôsledku plánovanej výstavby. „Na fyzickú podstatu mesta je tu priveľa panelákov. V 60. a 70. rokoch zažila Bratislava taký obrovský nárast počtu obyvateľov, že mesto rástlo neprirodzene.“
S obyvateľmi pribúdali nielen byty, ale aj rekordne počty prefabrikátov. „Na Slovensku bola Bratislava takým laboratóriom, kde sa otestovalo najviac typov panelových sústav a najviac urbanistických koncepcií,“ dodáva Moravčíková.
Na sídlisku Februárka pri Račianskom mýte sa dokonca prvýkrát v socialistickej krajine lial betón. „Darilo sa tam udržať mierku domov aj verejných priestorov uchopiteľnú človekom. Neskôr sa totiž čoraz menej hovorilo o jednotlivcovi a viac o mase. Veľkoryso plánované sídliská často vyzerali skvelo na výkrese, no horšie v reálnom živote.“
Staré sídliská mali na rozdiel od nových obytných štvrtí úplnú infraštruktúru, autori mysleli aj na školy, lekárov, parky i obchody. Pri nových developmentoch stojí podľa Moravčíkovej len rad domov alebo bytoviek popri cestách, bez škôl, škôlok či obchodov.
Dlhé diely: kolaps
Bratislava to však podľa autorov Atlasu sídlisk s prefabrikovanou výstavbou prehnala. Kým Dáni či Fíni končili koncom 70. a začiatkom 80. rokov, u nás vtedy pracovali na nových typoch.
Posledné sídlisko Dlhé diely stavali po revolúcii. Autori atlasu vravia, že masová výstavba typových panelákov sa skončila v roku 1995.
„Dlhé diely mali byť ukážkou, že aj pomocou prefabrikácie sa dá urobiť atraktívne bývanie. Z experimentu sa však neurobilo nič,“ vraví Moravčíková. „Naprojektovali aj občiansku vybavenosť, no revolúcia prišla skôr, ako napríklad postavili obchodný dom. Dlhé diely sú obrazom kolapsu socialistickej hromadnej bytovej výstavby.“
Dlhé diely - posledné sídlisko.
FOTO SME -LUCIA TKÁČIKOVÁ
Tvorcov sídlisk očistili
Architektov sídlisk po revolúcii zatracovali. Atlas sídlisk ich omilosťuje.
BRATISLAVA. Po roku 1989 ich odmietali, mnohí boli v depresii, robili z nich zločincov. Mená architektov bratislavských sídlisk teraz očisťuje Atlas sídlisk.
„Prvá diskusia v spolku architektov po revolúcii bola o tom, že nie je nič horšie ako architekti králikární, ktorí môžu za zničené životné prostredie v Bratislave. Moderní architekti snívali o sídliskách ako o modernej utópii, ktorá nakoniec pohltila svojich tvorcov,“ hovorí Henrieta Moravčíková, spoluautorka atlasu.
Knihou chceli povedať, že za sídliskami sú aj „vynikajúci ľudia, zaujímavé koncepty a úžasné myšlienky“.
Napríklad sídlisko v Podunajských Biskupiciach Medzi jarkami (na snímke SME) navrhol Štefan Svetko, jeden z najvýznamnejších architektov 20. storočia na Slovensku, autor budovy Slovenského rozhlasu, sídliska Februárka, označeného v atlase za najlepšie. Sídlisko Hostinského zas navrhol architekt Ivan Matušík, autor hotela Kyjev.
„Bol za tým kus ohromného poznania, no v realizácii sa to, žiaľ, často rozdrobilo katastrofálnym spôsobom. Na vine bol nedostatok financií, neustále škrty a skostnatená stavebná výroba,“ vysvetľuje Moravčíková.
Výhodou sídlisk oproti dnešným novým obytným štvrtiam bolo podľa nej aj to, že ich navrhli so službami, mysleli aj na školy či lekárov.
To, že architekti už nie sú nenávidení, ukázala aj cyklistická expedícia Panelstory po sídliskách. Členovia výprav nadšene prijali napríklad Štefániu Krumlovú, ktorá projektovala školy a škôlky, či Iľju Skočeka, architekta nepostaveného Podhradia a ružinovského sídliska Štrkovec.
Lucia Tkáčiková
Vybrať sa dala sivá či sivá
Nebavili ju paneláky, utiekla k škôlkam. Farby však mala Štefánia Krumlová obmedzené.
BRATISLAVA. Keďže nechcela navrhovať len typizované byty v panelákoch, začala sa za socializmu venovať školám a škôlkam na bratislavských sídliskách.
„Tak som sa ulievala,“ hovorí s úsmevom Štefánia Krumlová (na snímke Rasťa Flesha Procházku), architektka najmä dúbravských a karlovoveských škôlok. Dnes už je v dôchodku.
Sídliská chcela zlepšovať aj farbami, dbala na ich výber. „Keď som však prišla do Chemolaku, ukázali mi len sivé, čudovala som sa, no povedali mi, že takto budú potom vyzerať všetky, lebo zoxidujú,“ dodáva Krumlová.
Nepáčia sa jej ani farby na nových domoch. Pri zatepľovaní a obnove panelákov neexistuje žiadna farebná koncepcia, farby si volia po dohode obyvatelia domov. „Žlté, červené do toho pridajú kus oranžovej, vyzerá to ako v kocúrkove, úradníci by mali udržať stavby, ktoré majú istú kvalitu.“
Krumlová chváli napríklad sídlisko Februárka. Domy boli jednotné, architekt Štefan Svetko podľa nej starostlivo kombinoval bielu a červenú.
„Z úcty k Štefanovi Svetkovi som presadil, že farba musí ostať pôvodná,“ vraví František Šmidovič, niekdajší stavebný inžinier sídliska.
Lucia Tkáčiková
Panelákové NAJ
1. Najväčšie
Petržalka je najväčšie sídlisko v strednej Európe. Mohla vyzerať úplne inak, výsledky medzinárodnej urbanistickej súťaže z roku 1967 však skončili
len na papieri. Súťažil napríklad aj Roland Reiner, významný architekt 20. storočia v Rakúsku, skončil medzi päticou najlepších.
2.Najlepšie je najhustejšie
Za najlepšie sídlisko svojich čias vyhlásili Februárku pri Račianskom mýte. Podarilo sa udržať mierku tradičného mesta. Tvorcovia atlasu sídlisk zistili, že je najhustejšie obývaná – je uzavretá.
3. Najodvážnejšie
Pre Ufo (na snímke) aj pre futuristický park, kolobežkovú dráhu v tvare ulity či olympijský pretekársky okruh je sídlisko Medzi jarkami v Podunajských Biskupiciach podľa autorov sídlisk najodvážnejšie. „Kolobežkovú dráhu treba vyskúšať, nechce sa vám ani veriť, že v 70. rokoch v čase normalizácie vytvoril niekto také radostné dielo,“ hovorí Henrieta Moravčíková, autorka atlasu.
4. Najviac typov
Je možné, že Bratislava má na sídliskách najviac prefabrikovaných typov v celej Európe. Takýto spôsob výstavby u nás vydržal dosť dlho.
lut
Pozri si fotogalériu z Panelstory
